Národný bezpečnostný úrad pripravil novelu zákona, na ktorej základe by sa bezpečnostným previerkam mali vyhnúť len traja najvyšší ústavní činitelia a ústavní sudcovia. „Po schválení novely sa Slovensko dostane na štandard krajín Severoatlantickej aliancie,“ povedal riaditeľ kancelárie NBÚ Juraj Puchý. FOTO SME - PAVOL MAJER
a parlamentu a sudcovia Ústavného súdu.
Poslanci, advokáti, prokurátori, sudcovia alebo starostovia, ktorí sa budú chcieť oboznámiť s utajovanou skutočnosťou, budú potrebovať previerku. Týka sa to napríklad poslancov z osobitných výborov na kontrolu SIS a Vojenského obranného spravodajstva alebo z branno-bezpečnostného výboru. Dnešných poslancov zákon obíde, tieto ustanovenia by mali platiť až od roku 2007, ostatné už od roku 2004.
„Po schválení novely sa Slovensko dostane na štandard krajín Severoatlantickej aliancie,“ povedal riaditeľ kancelárie NBÚ Juraj Puchý. Previerku už určite nedostane človek, ktorý pracoval v akejkoľvek štruktúre ŠtB.
Koľko ľudí z ŠtB na významných miestach je, Puchý presne nepovedal. „Napríklad, čo sa týka spravodajských služieb, čísla sú utajené. Je to otázka na nich. Bude zaujímavé porovnať, či je stav príslušníkov ŠtB v súčasnosti totožný s tým, ktorý ohlásili v minulosti.“
Názory poslancov na novelu sú rozdielne. Predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť Robert Kaliňák zo Smeru na novele spolupracoval. Jediný rozporný bod vidí v previerkach poslancov, aj keď on za ne zahlasuje: „Ani poslanecký klub Smeru by s tým nemal mať problém, náš vekový priemer je 33 rokov. Horšie je to v ostatných parlamentných kluboch.“ Hovorí, že už od poslancov počul výhrady. „Zákon je potrebný. Nejde o politickú otázku, je to jedno z kritérií, ktoré musíme splniť pre NATO.“
Integračný zákon asi podporí i predseda Výboru pre kontrolu SIS Viliam Soboňa z HZDS. „Nemám žiadne výhrady.“ V HZDS o tom zatiaľ nehovorili.
Ladislav Polka z Klubu nezávislých poslancov s previerkami poslancov zásadne nesúhlasí: „Pre mňa je previerkou volič, jeho vôľa je rozhodujúca. On si vyberá svojho zástupcu so všetkými plusmi aj mínusmi. Čo mu potom budeme vysvetľovať, že Polka nemôže byť poslancom, lebo bol v roku 1980 na mesačnom školení v Moskve?“
V SMK o zákone ešte nehovorili. „Je to chúlostivá vec. Myslím si, že u sudcov je to potrebné, a ja by som sa nepriečil ani v prípade poslancov,“ povedal predseda Béla Bugár.
Previerky neobídu ani sudcov, ktorí budú preverovať rozhodnutia bezpečnostného úradu. Preto zákon kritizovali. Úrad to nakoniec vyriešil tak, že jeho rozhodnutia budú preverovať vyššie vojenské súdy, ktoré previerky potrebujú pre NATO.
Zastupujúci predseda Najvyššieho súdu Juraj Majchrák povedal, že práve oni túto úpravu navrhovali. Kompletný zákon však ešte nevidel a zatiaľ sa k nemu bližšie nevyjadril.
MONIKA ŽEMLOVÁ
