BRATISLAVA – Slovenská a Česká republika žijú už roky samostatným životom. Hoci sa ešte vždy v mnohom podobajú, rozdiely medzi nimi stále sú. Najmä v tom, ako nás vníma svet okolo.

Zahraničie Slovensko ešte donedávna vnímalo cez Mečiara, Českú republiku cez Havla. Krajinu zvanú Slovensko si nielen bežní ľudia, ale aj mnohí zahraniční politici často mýlia so Slovinskom.

Okrem toho, že Česko pokročilo ďalej v integrácii do Európskej únie a NATO, horšie nás hodnotia aj ratingové agentúry. Podľa jednej z najuznávanejších agentúr Moody‘s Investors Service majú dlhodobé záväzky Slovenska rating Ba2. Sme teda zaradení v špekulatívnom pásme na úrovni ČSFR z roku 1992. Tá istá agentúra hodnotí Českú republiku o štyri stupne vyššie.

Lepšie sme na tom v hodnotení Programu Organizácie Spojených národov pre rozvoj. V indexe ľudského rozvoja, ktorý hodnotí, ako sa v ktorej krajine žije, sme spomedzi 162 hodnotených krajín celého sveta na 35. priečke, Česko je len o dve priečky pred nami. Z tabuľky vnímania korupcie zasa vyplýva, že Česko je na 47. mieste a Slovensko na 52. Horšie je to s úrovňou zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. Podľa hodnotenia Svetovej zdravotníckej organizácie je Slovensko spomedzi 191 štátov na 62. priečke a Česi sú 48.

Pred troma rokmi vyšiel český preklad nemeckej publikácie Európa – Od Severného mysu po Sicíliu. Česká republika sa v nej popri texte predstavuje napríklad fotografiou Pražského hradu. Pri texte o Slovensku je fotografia s poľom, na ktorom pracujú dvaja ľudia. Pri jednej z fotografií o Slovensku je text: „Na Slovensku je bieda, domy sa rozpadajú, práca neprináša zisk, z mnohých miest sa odsťahovali mladí ľudia, aby hľadali šťastie v mestách alebo v zahraničí.“

V roku 1993 vyšla v anglickom origináli encyklopédia Zemepis sveta. Pri Českej republike je na jednej fotografii časť pražského Starého Mesta a mosty cez Vltavu, na druhej socha sv. Václava v pozadí s Národným múzeom v Prahe. Slovensko je fotograficky predstavené jednou čiernobielou snímkou Alexandra Dubčeka, na druhej fotografii sú dvaja ľudia, ktorí okopávajú kúsok poľa obkoleseného lúkami so sušiacim sa senom a Tatrami v pozadí.

RICHARD FILIPKO