
Informačný technológ Činbat Hasbagana z mongolského Ulánbátaru vo svojej novej kancelárii v Drážďanoch – patril k prvým, ktorí mohli fotografom zapózovať s tzv. zelenou kartou.
FOTO – TASR/AP
Začiatkom júla otvoril kancelár Gerhard Schröder v známom múzeu v Bonne – Haus der Geschichte – výstavu o povojnovom Nemecku. Medzi tisíckami exponátov bol napríklad originálny zatykač na Ericha Honeckera, preukaz väzňa koncentračného tábora, ale aj tzv. zelená karta pre počítačových expertov zo zahraničia. Hoci celý projekt beží iba rok, nie je v múzeu náhodou. Zelená karta má byť ukážkou prívetivej tváre krajiny, ktorá cudzincov inak nemá príliš v láske.
Keď sa 1. augusta minulého roka začali karty udeľovať, vládli v krajine veľké obavy i nemalé očakávania. Nemci sa báli novej vlny prisťahovalcov, odborníci zase s nádejou čakali na prílev špecialistov, ktorých mali doma nedostatok. Ročná bilancia je jednoznačná – nenaplnili sa ani obavy, ani očakávania. Z 20-tisíc zelených kariet, ktoré kancelár Schröder plánoval rozdať, sa „minulo“ len 8556. Najviac odborníkov prišlo z Indie (takmer 1800), z bývalého ZSSR (asi 1200) a z Rumunska (asi 750). Nemci si museli s trpkosťou priznať, že ich krajina nie je pre odborníkov taká atraktívna, ako si mysleli. Určite k tomu prispeli aj podmienky, ktoré zelená karta ponúka.
Špička neprišla
„Hľadali sme špičkových odborníkov s praxou a nedostali sme ich,“ bilancuje hovorca Bitkomu, zväzu, ktorý združuje podnikateľov v oblasti informatiky a komunikácie. Nemecká zelená karta má na rozdiel od svojho vzoru v USA niekoľko nevýhod: je ohraničená na päť rokov a rodinní príslušníci jej držiteľa môžu v Nemecku začať pracovať až po dvoch rokoch. „Počítačových odborníkov takéto podmienky neprilákali. Radšej išli pracovať do USA,“ dodáva hovorca.
Ani experti, ktorí nakoniec do Nemecka prišli, neuspokojili svojich zamestnávateľov. Podľa nemeckých médií už asi 500 z nich dostalo výpoveď – pre neuspokojivý výkon. Zamestnávatelia ich síce opäť zamestnali, ale za menší ročný príjem, ako bolo garantovaných 100-tisíc mariek.
Nemecká vláda a zamestnávatelia však hovoria o úspechu. Podľa ministra práce Waltera Riestera vytvorili experti nepriamo nové miesta pre domáce pracovné sily. Šéf zväzu zamestnávateľov Dieter Hund zase hovorí o priaznivom účinku na stredne veľké firmy, ktoré zamestnali dve tretiny odborníkov.
Lekcia pre CDU
Podľa renomovaného denníka Süddeutsche Zeitung otvorili zelené karty oči hlavne politikom, menovite kresťanským demokratom (CDU), ktorí si často zvyšovali popularitu vetou: Nemecko nie je krajina prisťahovalcov. Zavedenie kariet znamenalo začiatok novej a azda prvýkrát pozitívnej diskusie na túto tému. Ukázalo sa, že platné zákony sú nedostatočné. Malé zmeny nestačia.
Ministerstvo práce, ale aj samotná CDU zriadili špeciálne komisie, ktoré navrhujú prijať nový zákon. Zhodli sa v tom, že prisťahovalectvo je dôležitým faktorom pre ekonomickú výkonnosť krajiny. „Teraz sa ešte musia naučiť, že prisťahovalec nie je žiadny faktor, ale človek s rodinou, ktorý potrebuje perspektívu na čas dlhší, než je päť rokov,“ dodáva k tomu Süddeutsche Zeitung.
MIRIAM ZSILLEOVÁ