Videoprojekcie: Burst-TV o Réžia: Jan-Willem van den Bosch o Hrajú: Matej Landl, Anna Šišková, Alena Ďuráňová, Ľuboš Kostelný a ďalší o Premiéra 25. a 26. apríla v Divadle Astorka-Korzo ‘90 v Bratislave.
Bash je skvelá párty, ale aj úder medzi oči. Koprodukčnému projektu, do ktorého sa zapojili Britská rada, Združenie Metamofózy i Astorka, sa podarilo dať textu mladého amerického dramatika a filmára Neila LaButa jeden i druhý význam a byť čistým zásahom do usmievajúcej sa tváre spoločnosti.
Tri zdanlivo banálne príbehy sú vyrozprávané s takou silou, že priam cítime pach moču na toaletách v Central Parku, či vôňu dojčaťa bojujúceho o život. Vypúlené oči podmorských príšer vo veľkom akvaparku nás prenasledujú podobne ako LaButovu hrdinku. Sme ohrození. Ak nie na životoch, tak určite na našich predsudkoch a povrchných istotách.
Zo štyroch rozprávačov jeden potrebuje, ďalší musí a poslední dvaja sa chcú vyrozprávať. Stávame sa tak postupne svedkami neformálnej spovede, úradnej výpovede i kamarátskeho chatu. Zmena kontextu má vplyv na rytmus rozprávania, všetko v rámci premysleného i precíteného režijného minimalizmu – spočítane sú nielen gestá, ale aj špaky v popolníku. Produkcia je síce vzácne formálne rafinovaná, nechýba jej však základný divadelný pud, ktorý divák bezpečne rozpozná. Referencie na antickú drámu nie sú v tomto prípade intelektuálnou hračkou, ale hlbinným prepojením na to archetypálne v nás.
Režisér sa rozhodol zmeniť poradie monodrám. Večer sa tak podobal stupňu víťazov – s režijným i hereckým vrcholom uprostred. Anna Šišková podala v príbehu nazvanom Medein návrat výkon na Oscara. Posunula sa do polohy, kde si už nemohla vystačiť milým úsmevom a prirodzeným šarmom. Nezradila však ani na okamih krehké dievča ukryté pod škrupinkou zhrubnutej zrelosti.
Matej Landl mal od svojho mladého obchodníka idúceho každý deň komusi po krku väčší odstup. Presvedčivo závidel bohatým členom svojej mormonskej cirkvi a presvedčivo neznášal ženy v kostýmoch a vo funkciách. Priestor medzi tým by si žiadal väčšie uvoľnenie. Dvojica „svätých“ Ľuboš Kostelný a Alena Ďuránová bola ako vystrihnutá zo Scotta Fitzgeralda. Neistý macher John v interpretácii Ľuboša Kostelného nerozumie v prvom rade sebe, preto ubližuje iným. Prvé profesionálne stretnutie s veľkou postavou dopadlo u tohto herca veľmi nádejne. Alena Ďuránová bola dokonalým obrazom americkej krásy. Tak ako sa v momentoch zamyslenia nežne pohrávala so svojím telom, mohla sa pohrať aj s pestrejšími polohami svojej sladko povrchnej Sue.
Vladimír Čáp postavy adekvátne obliekol a vytvoril veľmi jednoduché, čisté prostredie pre hercov i Burst-TV, ktorá je podpísaná pod videoprojekcie. Ich použitie v divadle nie je (prinajmenšom od čias Laterny magiky) ničím novým, v tomto prípade však invenčné vizuálne mikropríbehy veľmi dobre spolupracovali s monodramatickým textom. Účinné bolo aj striedanie senzorickej deprivácie s rajskou hojnosťou motívov a farieb.
Tvorivý tím okolo režiséra Jana Willema van den Boscha a dramaturgičky Martiny Vannayovej si minulý rok získal divákov i kritikov elegantnou produkciou Marbrovej hry Bližšie od teba. Podobná produkčno-umelecká zostava tvorcov dnes ukázala, že prechádzajúci úspech nebol náhodný. A vieme, aké ťažké je obhájiť dobrý debut.
