ť. „Nemocnica sa musí zúžiť na výkonnejšie jednotky, to znamená zasiahnuť do mzdových prostriedkov aj smerom k prepúšťaniu a výkonovému zefektívneniu celej nemocnice. Projekty sú, ale nedajú sa robiť z večera na ráno,“ tvrdí Chaban. Aj keď žilinská nemocnica nebola oddlžovaná už dva a pol roka, podľa riaditeľa sú zadlžení menej ako ostatné veľké nemocnice.
Práve na pomalé znižovanie mzdových nákladov vo veľkých štátnych nemocniciach poukázal minister zdravotníctva Rudolf Zajac počas stretnutia so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska a primármi nemocnice v Žiline. Pružnejšie v tomto smere sú menšie nemocnice 1. a 2. typu, ktoré prešli pod krajské či mestské samosprávy. „Celý problém je v tom, že sme sa nenaučili so zdrojmi, ktoré máme, narábať efektívne.“ Minister požaduje od riaditeľov nemocníc, aby boli schopnými manažérmi, čo sa musia správať ekonomicky čoraz samostatnejšie.
Delimitovaným nemocniciam, ktoré sa uchádzajú o štátne oddlženie, však minister adresoval výčitku, že nie sú schopné vierohodne dokladovať svoje záväzky. Chyby vo vykazovaní sú niekedy aj v desiatkach miliónov korún. Štát podľa Zajaca nebude „bezhlavo oddlžovať a bude kontrolovať aj výšku zásob nemocníc pri posledných nákupoch, lebo v tej chvíli, ako bolo jasné, že budeme oddlžovať, sa začali veľmi bezhlavé nákupy“.
V Žilinskom kraji má najväčší dlh NsP Žilina, kde zostáva zriaďovateľom štát. Nemocnice, ktoré prešli pod kraj, mali ku koncu roka záväzky vyše 757 miliónov korún a polikliniky takmer 79 miliónov. Mestá a kraje sa však podľa Zajaca príliš spoliehajú na štát aj pri dlhoch, ktoré vznikajú v tomto roku. „V tejto chvíli naozaj neviem povedať, čo bude s týmito dlhmi. Veľmi vážne pochybujem, že na úrovni vlády budú ešte nejaké oddlžovacie chúťky za dlhy, ktoré vznikli po 1. januári v nemocniciach, ktoré boli delimitované,“ povedal Zajac.
ANDREA HARMANOVÁ
