Slovenskí hokejisti na svetovom šampionáte vo Fínsku z každej strany počúvajú, že sa zišli ešte v silnejšej zostave ako vlani, keď v Göteborgu získali titul. Mnohí z toho vyvodzujú, že ho musia obhájiť. Hokejisti sú pod silným tlakom veľkých očakávaní slovenských fanúšikov.
Náš tím nemá vo Fínsku žiadneho špeciálneho psychológa, záťaž lepšie znášajú v dôverne známom kolektíve, ktorý je na spoločnej lodi.
Hráči rozdielnych pováh sú už vyzbrojení množstvom skúseností zo „životne“ dôležitých zápasov. Tie absolvovali pri postupoch z C až do A kategórie. Niektorí zo súčasného tímu si pamätajú krédo z olympijskej kvalifikácie v Sheffielde v roku 1993 pred kľúčovým duelom s Lotyšskom: „Musíme zabojovať, aby si naši otcovia mohli zájsť doma pokojne na pivo a matky do obchodu bez toho, aby ich niekto urážal.“
Najmä postavenie hráčov z NHL je stále špecifické. Pod tlak ich dostáva blahobyt nadobudnutý v zámorí a rozdielna životná úroveň v Amerike a na Slovensku.
„Bolo mi hrozne, keď predavačka v obchode vybehla na mamu, že na čo chodí do roboty, keď má syna hokejistu milionára,“ spomína si obranca Los Angeles Ľubomír Višňovský.
Všetci naši hokejisti vo Fínsku bojujú okrem osobnej a tímovej prezentácie aj za pokoj svojich najbližších na Slovensku. V minulosti to často ústilo do premotivovanosti. „V takomto stave som dostával hlúpe góly. Tento problém vo mne ešte občas pretrváva,“ hovorí brankár Ján Lašák.
Zásady športovej psychológie hovoria, že pred vypätým kľúčovým momentom nesmie športovec myslieť na všeobecné či vznešené veci ako blaho národa, ale na vyriešenie konkrétnej pohybovej štruktúry. Napríklad pri trestnom strieľaní si všímať, kde môže byť zradná ryha na ľade. Švédska hviezda Peter Forsberg si pred svojím rozhodujúcim trestným strieľaním vo finále olympiády v Lillehammeri v hektickej chvíli zívol, čím vyviedol z miery kanadského brankára. Forsbergovi potom vyšiel nezabudnuteľný „nechávací“ blafák.
Mužom bez nervov vo veľkých chvíľach je aj Žigmund Pálffy. Pred vlaňajšou sériou samostatným nájazdov v semifinále so Švédskom upokojoval zo striedačky Bondru. „Bolek, neboj sa, keby ti to nevyšlo, som na rade ja a všetko bude o.k.“