Pre 28-ročného rodáka z Topoľčian Miroslava Šatana je šampionát vo Fínsku už štvrtým v poradí vA-kategórii. Hral v roku 1996 vo Viedni, v Petrohrade 2000 bol už kapitánom strieborného tímu a pred rokom vo Švédsku prvý prevzal víťaznú trofej.
„Pred úvodným zápasom sa v tréningoch snažíme čo najlepšie zohrať, nájsť sa kombinačne, aby medzi formáciami fungovala na ľade tá akurátna chémia. V poslednom prípravnom zápase so Švédskom v Göteborgu bolo na niektorých hráčoch vrátane mňa vidno, že dlhšie neboli na ľade. Nebolo to ešte ono, v pozmenených formáciách po poslednej fáze sústredenia na Slovensku určite nebola optimálna rozohratosť. Ja som bol najprv na pravom krídle pri Nagyovi a Országhovi, potom som prešiel na post centra. Doteraz sme spolu nikdy nehrali, takže zasa platí, že potrebujeme pár dní na nácvik súčinnosti.
V helsinskej Hartwall aréne som ešte nehral, príjemne som prekvapený. Sympaticky zasadená do skalnatého okolia. Hotel Holiday Inn je tiež v poriadku, dá sa k nemu za pár minút prejsť aj pešo. Mojím spolubývajúcim na izbe je Peter Sejna. Vo voľnom čase sa zabávame podobne ako vlani s Radom Heclom - hrávame šach. Už máme za sebou prvú zaujímavú partiu, vidno, že Peter študuje matematiku na univerzite.
Kapitánske slovo pred štartom majstrovstiev? Teší nás, že Slovensko žije hokejom, no znovu pripomínam, že nesmieme lietať hneď v oblakoch. Trpezlivo musíme od zápasu k zápasu budovať silný tímový duch.
Ako vždy pri tomto modeli turnaja sa prakticky o všetkom rozhoduje vo štvrťfinálovom zápase. A tam každý začína od stavu 0:0 a vždy môže niektoré mužstvo dostať náhodný gól, dva. Preto musíme byť absolútne koncentrovaní. Treba si tiež uvedomiť, že súperi si na nás po vlaňajšom úspechu dajú väčší pozor. Teraz myslíme len a len na Ukrajinu a na zosúladenie nášho tímu.“
