Anne Tylerová. FOTO - AP
Spisovateľka Anne Tylerová (1941) patrí už štyri desaťročia k popredným predstaviteľkám súčasnej americkej prózy, no u nás zostávala dlho neznáma. Narodila sa v Minneapolise do rodiny kvakerov a detstvo strávila v južanských komunitách, vyznávajúcich spoločné vlastníctvo a kolektívnu ekologickú poľnohospodársku prácu. Protestantská kvietistická sekta uprednostňovala vlastné školstvo so zvláštnou kombináciou výučby výtvarného umenia, tesárstva a kuchárstva. Výnimočne nadané dievča však dostalo možnosť navštevovať aj tradičnú základnú školu. Držiteľka Pulitzerovej ceny za rok 1989 i mnohých ďalších literárnych ocenení píše poviedky už od siedmich rokov. V devätnástich získala diplom na prestížnej univerzite Duke v Severnej Karolíne a neskôr aj doktorát z rusistiky. Dodnes má na konte pätnásť kníh, z ktorých viaceré boli s úspechom sfilmované. Od roku 1967 je spisovateľkou v slobodnom povolaní.
Po prvotriednom románe Dychové cvičenia, ktorý je už klasikou americkej postmodernej prózy, sme sa po niekoľkých rokoch dočkali ďalšej Tylerovej knižky v slovenčine. Aj Rozsypaný svet sa odohráva v Baltimore v štáte Maryland v USA, kam je situovaná väčšina autorkiných diel. Román bol napísaný v roku 1998 a dej je zasadený do obdobia na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy už aj americká spoločnosť čoraz intenzívnejšie pociťovala blížiaci sa zánik tradičnej strednej vrstvy - spisovateľkinej dovtedajšej dominantnej literárnej témy.
Podobne ako postavy zo slávnej knihy Generácia X od kanadského spisovateľa Douglasa Couplanda sa i hlavný hrdina Tylerovej románu Barnaby Gaitlin dobrovoľne rozhodne pre takzvaný McJob, čiže povolanie hlboko pod úrovňou svojich znalostí a schopností. Napriek dostačujúcim vedomostiam aj potrebnému finančnému zázemiu neskončí vysokoškolské štúdium a pracuje vo firme Pomoc v núdzi, takže trávi celé dni ako manuálny brigádnik so starými, zväčša ťažko chorými ľuďmi.
Zložitý vzťah snobskej matky k synovi, bývalému drobnému delikventovi, je obrazom stupňujúcej sa intolerancie k inakosti, svedectvom zväčšujúcej sa priepasti medzi čoraz menším počtom bohatých a rozširujúcou sa chudobou. Odmietnutie konvenčného životného štýlu rodičov nemá u Barnabyho formu verejnej revolty známej zo šesťdesiatych rokov, ale tichej, individuálnej a často aj sebaironickej vzbury typickej pre súčasné subkultúry. Autorku tohto tradične vyrozprávaného, a predsa nanajvýš aktuálneho a strhujúceho príbehu väčšmi než sociálna situácia krajiny zaujíma vnútorný život jej hrdinov, ich zlyhania, osobné traumy, konflikty, ale aj každodenné radosti, ambície, city a milostné zážitky. Pozoruhodná a mrazivo komická je sonda do súčasnej podoby tradičných amerických sviatkov a rodinných rituálov.
Leitmotívom je opäť snaha hlavného hrdinu zanechať svoj predchádzajúci život a jeho pokus dosiahnuť niečo nové, zobrazený bez štipky moralizátorstva. V Barnabyho prípade je zmena obzvlášť ťažká, pretože je ako čerstvý tridsiatnik už rozvedeným manželom, odmietnutým otcom a pracovníkom bez vidiny postupu v kariére. Dej je popretkávaný retrospektívnymi odbočkami, v ktorých sa rozprávač v ich-forme priznáva k mladíckym zločinom aj k záhadným zlyhaniam svojej psychiky.
Do najmenších podrobností rafinovane vystavaná fabula štýlovo čerpá z južanskej regionálnej prózy, z tradičnej ruskej literatúry i z rozprávačských postupov populárnej ženskej prózy. A hoci Tylerová programovo nadväzuje na tvorbu spisovateľov amerického juhu, preklady jej prác do mnohých cudzích jazykov a vysoké náklady vydaní v USA i v Európe svedčia, že jej písanie oslovuje vnímavé publikum globálne.
MICHAL HVORECKÝ
