143-tisíc ľudí.
Najviac hlasujúcich si želá, aby nová zjednotená Európa sa naďalej volala Európska únia (66,3 percent), iné návrhy, ako Spojené štáty európske, Európa či Európske spoločenstvo hlboko prepadli.
Myšlienka, aby na čele únie stál prezident, sa 54,4 percenta zdá dobrá, ako zlý nápad ju hodnotí 28,2 percenta, ostatní nevedeli odpovedať. Ak by na čele únie skutočne stál prezident či prezidentka, viac ako polovica hlasujúcich si myslí, že by ju mali voliť všetci občania.
Takmer 90 percentám sa páči aj myšlienka spoločnej ústavy, opäť by však jej schvaľovanie nezverili inštitúciám, ale odporúčali by „celoeurópske referendum“.
Obyvatelia únie nemajú jasný názor, či ponechať, alebo zrušiť rotujúce predsedníctvo.
Takmer 70 percent hlasujúcich si myslí, že štát by mal možnosť vystúpiť z únie, na otázku, či by hlasovali za vystúpenie, však takmer všetci odpovedali nie.
Európskej únii vyjadrili väčšiu dôveru ako svojim národným vládam, miestnym samosprávam a iným organizáciám (OSN, Svetová banka či Medzinárodný menový fond). Presne 81,1 percenta si myslí, že únia rozhoduje takmer vždy alebo aspoň zväčša správne. Po únii ľudia najviac súhlasia s rozhodnutiami OSN, miestnych vlád, až potom národných vlád a najhoršie dopadli menový fond a Svetová banka. (haj)
