V názoroch na zásadné a najcitlivejšie problémy - ako sú prezident únie či počet komisárov - sa u nás zatiaľ všetci oficiálni predstavitelia aj Národný konvent zhodujú. Slovensko je za zachovanie rotujúceho predsedníctva a odmieta vytvorenie funkcie „prezidenta Európy“. Zároveň chceme, aby každá krajina mala svojho komisára.
Prečo nechceme prezidenta
„Ak by fungoval prezident, vytvorila by sa nová situácia - na 2,5 až 5 rokov by bol jeden politik na čele Rady únie. Oslabila by sa rovnováha medzi inštitúciami. Prezident by určoval stratégiu a členské krajiny, najmä tie menšie, by stratili možnosť viesť a reprezentovať spoločenstvo,“ hovorí Ján Figeľ zástupca Slovenska v Európskom konvente. Nepriamo by sa podľa neho posilnilo postavenie veľkých a ľudnatých krajín, pretože prezident by veľmi pravdepodobne bol z niektorej veľkej krajiny. „Ťažko si predstaviť, že by to bol povedzme Malťan,“ hovorí Figeľ.
Rovnaký názor má aj naša diplomacia. „Myslíme si, že vytvorenie takejto funkcie je zásahom do krehkej, ale predsa len rovnováhy medzi tromi hlavnými inštitúciami - Komisiou, Radou a Európskym parlamentom,“ povedal štátny tajomník ministerstva zahraničia Ivan Korčok, ktorý je zástupcom vlády v Európskom konvente.
Zástancovia prezidenta niekedy argumentujú, že Európa potrebuje niekoho, kto ju bude zastupovať smerom navonok - podľa BBC „mať niekoho, komu bude môcť zavolať Biely dom“. Absencia takej silnej postavy sa výrazne ukázala pri kríze v Iraku, keď jednotlivé krajiny únie presadzovali vlastnú zahraničnú politiku a Washington nebral veľmi do úvahy stanoviská inštitúcií únie.
Problém, kto bude predstavovať úniu navonok, sa podľa našich predstaviteľov dá vyriešiť tým, že sa vytvorí istý „minister zahraničných vecí“ únie - zlúči sa funkcia komisára pre zahraničné vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú bezpečnosť.
Prečo chceme rotujúce predsedníctvo
„Slovensko presadzuje princíp rotácie. Myslíme si, že predsedníctvo symbolizuje danú krajinu a zvýrazňuje medzištátny princíp únie, krajina sa zviditeľní,“ hovorí Miroslav Adamiš, generálny riaditeľ sekcie európskej integrácie ministerstva zahraničia. Aj keď predsedníctvo únie trvá len 6 mesiacov, predsedajúca krajina má možnosť ovplyvniť politiku celej únie. „Máme skúsenosti, že nejedno nové predsedníctvo prišlo s nejakým iným prístupom, posunulo európsku politiku dopredu. Videli sme to aj v priebehu rokovaní - napríklad prístup jednotlivých krajín k rozšíreniu bol rozdielny,“ hovorí Adamiš.
Za myšlienkou ustanoviť prezidenta únie je do veľkej miery aj snaha zabrániť tomu, aby sa jej pozornosť sústreďovala na problémy predsedajúcej krajiny, namiesto dôležitých dlhodobých záležitostí únie, ako napríklad hospodárstvo a miesto v globálnej politike, napríklad vo vzťahu k USA a Ázii.
Podľa Figeľa sa nevýhody rotujúceho predsedníctva dajú odstrániť aj ináč. „Dôležité je, aby podstatná agenda nebola zatieňovaná čiastkovými problémami, aby sa únia sústreďovala na strategické zámery, ktoré budú jednotlivé predsedníctva napĺňať. Sme preto za zachovanie súčasného stavu a jeho vylepšenie,“ hovorí.
Rotujúce predsedníctvo tiež výrazne posilňuje povedomie európskej príslušnosti. Krajina sa zviditeľní, politici získajú sebavedomie a občania pocit, že je to aj „ich“ únia.
Prečo viac komisárov
Naša podpora tomu, aby v Európskej komisii nebolo len 12 či 15 komisárov, ale aby každá krajina mala svojho zástupcu je podľa Figeľa logická. Európska komisia je výkonným, iniciatívnym a správnym orgánom. „Neviem si predstaviť, ktorá krajina by dobrovoľne prijala, že nebude zastúpená v telese, ktoré určuje legislatívu únie,“ hovorí.
