Jozef Danglár Gertli získal v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska cenu ministerstva kultúry za ilustrácie v knihe Roger Krowiak. Výstava najkrajších kníh je v bratislavskej Bibiane, ktorá je hlavným organizátorom tejto súťaže. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Aj keď to znie pre niekoho trochu kacírsky, kniha, na rozdiel od literatúry, patrí do sféry tovaru. Na úspešnosti tohto obchodného artiklu záleží všetkým zainteresovaným - autorom, grafickým dizajnérom, vydavateľom, tlačiarom, distributérom a kníhkupcom. Posledným článkom tohto reťazca, ktorý rozhoduje o životaschopnosti knižného produktu a spätne i jeho jednotlivých tvorcov, je čitateľ.
Jeho vnútorný verdikt o tom, pre ktorú knihu sa rozhodne, sa vo všeobecnosti odvíja predovšetkým od jej témy, obsahu či mena autora, prípadne od dôvery k vydavateľstvu či edícii. Neprehliadnuteľný vplyv však má aj vizuálna podoba knihy, kde prvý kontakt sprostredkúva obálka, respektíve prebal s prednou a so zadnou záložkou s údajmi o autorovi, anotáciou či so zoznamom ďalších vydaných či pripravovaných kníh. Kým pôvodnou úlohou obálky bolo chrániť knihu pred poškodením, v súčasnej masovej nadprodukcii sa obálka stala objektom záujmu vydavateľa, a teda aj autora grafickej úpravy. Pre splnenie svojho nového poslania - prilákať čitateľa, však nachádzame neraz na obálke nevkus a gýč, pričom často dochádza až k takej anomálii, že „pútavá“ obálka nemá nič spoločné s obsahom knihy.
Fajnšmeker si vyberie krajšiu
Je však obal skutočne až taký dôležitý? Juraj Heger, šéf Slovartu, vidí dôležitosť vhodne zvolenej obálky najmä vtedy, ak čitateľ knihu či autora nepozná. „V istom významnom anglickom vydavateľstve musí obálku schváliť tridsať ľudí rôznych profesií,“ tvrdí. Podobný názor majú aj jeho ďalší kolegovia. „Na obale sa nemá šetriť,“ myslí si Albert Marenčin z vydavateľstva PT. Aj Peter Chalupa si vo svojom Petruse dáva záležať na obálke: „Skoro pri každej knihe sa tam snažím dostať ilustráciu niekoho zo známych starších umelcov alebo dám šancu aj mladým neznámym výtvarníkom.“
Rezervovanejší postoj k vplyvu obalu a vôbec úpravy knihy na čitateľa má grafický dizajnér a ilustrátor Martin Šútovec: „Ten vplyv je takmer nijaký. Vydavatelia podceňujú čitateľov a myslia si, že ich hlad (ak dáky je) nakŕmia hocičím. Vášniví čitatelia skočia po každej knihe, ktorá u nás ešte nevyšla. Ale keď si budú môcť vybrať z viacerých vydaní tej istej knihy, fajnšmeker si zvolí tú krajšiu.“
Často sa na obálke objavuje aj fotografia. „Nemám to rád, som za grafickejšie a menej popisné riešenia. V komerčných knižných domoch vládne presvedčenie, že práve fotografia knihu predáva,“ myslí si Šútovec, „preto mnohí preberajú fotky zo starých kníh a magazínov, ktoré podľa potreby v počítači upravia. Tradícia kradnutia fotografií má v slovenskom grafickom dizajne hlboké korene.“ Podľa neho to súvisí s financiami. „U mnohých vydavateľov je zjavný trend šetriť na honorároch pre autora i grafika. Nečudo, že grafik sa o svoje neveľké peniaze nechce ešte deliť s fotografom či ilustrátorom.“
Stagnácia či vzostup?
Tradičná súťaž o najkrajšiu knihu, ktorá ponúka užitočný pohľad na úroveň slovenskej knižnej kultúry, priniesla podľa šéfa jej poroty Petra Čepca potvrdenie nárastu kvality výtvarného i polygrafického spracovania vedeckých a odborných publikácií, ako aj vysokú úroveň kníh o výtvarnom umení a obrazových publikácií. „Na druhej strane je však stagnácia, až na výnimky, v oblasti krásnej literatúry a kníh pre deti a mládež,“ hovorí Peter Čepec.
Optimistickejšie to vidí Martin Šútovec: „Zdá sa mi, že úroveň knižnej produkcie konečne začala stúpať, vydavateľstvá získali nejaké peniaze vydávaním škaredých a dobre predajných kníh a teraz majú šancu urobiť si radosť s menej komerčnými titulmi. Určite sa už po vzduchoprázdne, ktoré nastalo nástupom počítačov (a s tým spojenou nemohúcnosťou a zľaknutím sa staršej grafickej generácie), prejavuje aj vplyv katedry grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení.“
A pohľad kníhkupca, ktorý je v priamom kontakte s čitateľom? Juraj Kušnierik z Artfora: „Grafická a výrobná kvalita kníh sa za posledné roky zlepšila. Viaceré vydavateľstvá sa snažia vytvárať si vlastný štýl a darí sa im to. Celkové zlepšenie kvality je do značnej miery dané zvýšenými očakávaniami kupujúcich. Väčšina ľudí vedome alebo podvedome ocení dobre vyzerajúcu knihu. Aj v kníhkupectvách obal predáva - samozrejme, ak je čo predávať.“
Ako môže prežiť kniha?
Nepochopiteľnou chybou podľa Petra Čepca je fakt, že kníkupcovia nedokážu zhodnotiť úspech ocenených kníh v spomínanej súťaži. „V zahraničí je vo výklade pri knihe zvýraznené, že vyhrala, rovnako sa to zjaví aj na obálke ďalšieho vydania. Je to nielen zaslúžená reklama, ale tiež cesta k zisku.“ A nielen pre toho kníhkupca.
Práve nedostatok financií je argumentom mnohých vydavateľov, ktorí sa snažia vyrobiť knižku čo najlacnejšie. „To však nie je moja cesta,“ vraví Peter Chalupa, „chcem, aby knihy boli aj svojím vzhľadom hodnotným artefaktom. Drahá výroba si vyžaduje zháňať granty, no v dnešnej dobe môže kniha prežiť len ako umelecké dielo.“
Podľa neho každá kniha by mala niesť nejaké posolstvo, aj v tom vidí zmysel kvalitnej úpravy. „A, samozrejme, musí mať svojho čitateľa.“ Martin Šútovec k tomu dodáva: „Kniha má sledovať svoju funkciu. Monografia výtvarníka by nič neznamenala, keby bola vytlačená jednou farbou a v kolibríčom vydaní. A beletria v štvorcovom formáte sa zasa zle číta v posteli, lebo človek musí často otáčať hlavou.“
