Ako na vás pôsobia vysoké očakávania fanúšikov pred obhajobou zlata vo Fínsku?
„Po návrate zo zámoria som intenzívne cítil, že Slovensko žije hokejom. Bolo by krásne zopakovať ľuďom vlaňajšie veľké chvíle. Stať sa dvakrát za sebou majstrom je však veľmi náročný cieľ. V každom prípade nesmieme sklamať herne.“
V uplynulej sezóne ste si v základnej časti NHL utvorili osobný rekord v kanadskom bodovaní. V 80 zápasoch ste nazbierali 57 bodov za 22 gólov a 35 asistencií. Spokojný?
„Veľmi. Hoci prvých dvadsať zápasov som sa herne trápil, zvyšok základnej časti mi vyšiel vynikajúco. Možno i preto, že zo začiatku tréner ustavične miešal zloženie útokov, potom som sa stabilizoval medzi Mike Johnsonom a Daymondom Langkowom. Neskôr som hrával aj s Tonym Amontem, ktorého potom vymenili do Philadelphie. Cítil som stály nárast formy a v budúcej sezóne si trúfam zlomiť hranicu tridsiatich gólov.“
Phoenix sa však do play off nedostal. Čo na to povedal spolumajiteľ Wayne Gretzky?
„Bol ticho, no sklamanie bolo cítiť na každom kroku. Objektívne sme mali dosť zranených hráčov, najmä brankár Sean Burke chýbal väčšinu sezóny. Na budúci rok však jednoducho musíme postúpiť.“
Na majstrovstvách sveta sa hrá podľa pravidiel Medzinárodnej hokejovej federácie na väčšej ploche a bez ofsajdu na červenej čiare. Vyhovuje vám to?
„Pre mňa by boli ideálne rozmery čosi medzi zámorskými a európskymi plochami. Na širších klziskách sa hrá väčšmi technicky, pravidlo bez červenej zvyšuje nebezpečnosť brejkových typov hráčov.“
Sledovali ste v zámorí vašich bývalých spoluhráčov z Košíc vo finále slovenskej extraligy?
„Pozorne cez internet. Myslím si, že v dvoch predĺženiach mali Košičania nešťastie. Z tohto kádra som hrával s Koverom, Krotákom, Sabolom, Kmiťom, dobre poznám Škoviru.“
VOJTECH JURKOVIČ
