pokrok.
Kórejská kríza sa vyhrotila potom, ako Pchjongjang obnovil svoj jadrový program, hoci sa pred tým zaviazal, že s ním skoncuje výmenou za energetické suroviny a potraviny. Kórejský jadrový program totiž Washington a Japonsko stotožňujú so snahou komunistického režimu získať jadrové zbrane. Severná Kórea, naopak, tvrdí, že jadrový program je pre ňu jedinou zárukou bezpečnosti pred možnosťou napadnutia zo strany Američanov.
Pchjongjang dlho trval na tom, že je ochotný rokovať iba priamo so Spojenými štátmi, ktoré by tak museli uznať severokórejské vedenie za rovnocenného partnera. Komunistická Kórea tiež žiadala jednostranné americké záruky svojej bezpečnosti čiže záväzok, že proti nej Američania nepodniknú vojenské kroky. To však Washington odmieta.
Včerajší začiatok nových rokovaní umožnila zmena stanoviska severokórejského vedenia, vyľakaného rýchlou porážkou režimu Saddáma Husajna v Iraku. Kórejčanov podľa spravodajských informácií sklamali aj neúspechy, ktoré ich v poslednom čase postihli pri vývoji vlastných rakiet dlhého doletu a výrobe plutónia potrebného na výrobu jadrových bômb.
Začiatok rokovaní sprevádzajú opakujúce sa správy o tom, že Pentagon má vypracované konkrétne plány rýchleho leteckého útoku, ktorý by sa zameral na zničenie najhrozivejších severokórejských cieľov. Išlo by vprvom rade o atómový reaktor v Jongbjongu a o vojenské pozície a delostrelecké batérie komunistického režimu nahromadené pri hraniciach s Južnou Kóreou.
Rovnako prichádzajú správy o štúdii amerického ministra obrany Rumsfelda o spoločnom americko-čínskom pláne na odstránenie stalinistického režimu v Pchjongjangu.
To, že sa na verejnosť tieto správy dostávajú práve teraz, môže byť súčasťou amerického psychologického nátlaku na severokórejský režim. Napriek tomu je však podľa vojenských zdrojov skoro isté, že vojenské plány na útok proti Severnej Kórei má Pentagon ako krajné riešenie naozaj vypracované.
PETER MORVAY
