„Obvykle fotím gondolierov pre benátske kalendáre, no teraz som chcel urobiť niečo typicky rímske. A čo je lepšie ako kňazi?“ povedal Piero Pazzi. Tucet krásnych mladíkov mu postupne pózoval pred rímskymi pamiatkami. Hoci Vatikán sa oficiálne od celého projektu dištancoval, všetci kňazi ochotne pristali na Pazziho návrhy.

Čo dodáva čiernobielemu Calendario romano 2004 kontroverzný rozmer, je trend, ktorý sa stal v poslednom čase módou najmä medzi športovcami. Či presnejšie športovkyňami, ktoré sa rozhodli spopularizovať fotením v Evinom rúchu. Priekopnícky čin austrálskych futbalistiek nasledovalo niekoľko ich kolegýň, najnovším prírastkom do rodiny „ľahkoodenkýň“ sú volejbalistky z Brna. Tie sa titul rozhodli osláviť aj pózovaním pre kalendár.

Mladí kňazi sú síce odetí tradične, ale z cirkevných kruhov sa ozývajú výhrady, že výťažok z predaja nebude venovaný na charitu. Rímsky kalendár, ktorý je od pondelka na trhu, stojí viac než osem eur. Piero Pazzi nepochybne dobre vedel, prečo načasoval jeho vydanie práve na obdobie veľkonočných sviatkov. Navyše, práve v Taliansku sa tešia obľube kalendáre s nahými modelkami. „Kňazi sú mladí a dobre vyzerajú, čo z nich však nerobí sexsymboly. To záleží len na predstavivosti diváka,“ vyhlásil dvojzmyselne Pazzi. „Umenie bolo vždy spojené s komerciou, či sa to takzvaným čistým umelcom páči, alebo nie. Dokumentuje to aj história. Umenie bolo vždy tam, kde boli aj peniaze. Takže to ide ruka v ruke.“

Na prvej strane obálky taliansky spisovateľ Alessandro Barrico píše: „Verejnosť nie je systém. Je to vzorec, podľa ktorého môžeme pozorovať modernú spoločnosť v jej vlastnom opise.“ Je to teda to, čo Piero Pazzi, jeden z hlavných komunikátorov talianskej fotografie, v praxi robí. „Všetko to, čo chceli vždy Taliani zakázať, je veľmi príťažlivé pre Francúzov,“ povedal Piero Pazzi pre taliansky denník La Repubblica. Hlavná idea je vždy tá istá: nešokovať je už nezmyselné, úbohé a slabomyseľné. Bez účinku a zodpovednosti voči spoločnosti.

Darmo, najlacnejšia reklama je tá, ktorú vám urobia iní. Verejnými diskusiami v médiách, odsudzovaním či zakazovaním v kostoloch. V Taliansku s tým majú bohaté skúsenosti. Stačí spomenúť provokačné reklamné kampane Oliviera Toscaniho pre Benetton.