Jeffrey Eugenides. FOTO – ČTK
Najčerstvejší držiteľ Pulitzerovej ceny za román je Američan JEFFREY EUGENIDES. Autor jednej z najzaujímavejších a najdychtivejšie očakávaných kníh, ktoré sa vlani objavili na americkom trhu, dosiahol obrovský úspech hneď prvou knihou Virgin Suicides (Panenské samovraždy). Je to tragický príbeh piatich dospievajúcich dievčat, rozprávaný z perspektívy skupiny chlapcov, ktorí žijú v rovnakej štvrti (román roku 1999 sfilmovali). Po tomto úspechu však prišla dlhá prestávka – spisovateľ osem rokov nič nevydal. Až vlani sa objavil rozsiahly román s názvom Middlesex (Hermafrodit) – príbeh dievčaťa/ chlapca menom Calliope Stephanides, ktorá/ktorý v trinástich zistí, že má tak mužské, ako aj ženské hormóny. Román je veľká rodinná sága, ktorá sa začína ku koncu prvej svetovej vojny v Turecku a vrcholí v Detroite, kde sa narodil hlavný hrdina Calliope, presne tam, kde jeho autor Eugenides. Kniha sa práve prekladá do češtiny.
Vaše meno znie grécky. Ste pôvodom Grék?
„Áno, starí rodičia sa do Spojených štátov prisťahovali z Grécka. Ja som však vyrástol už v Amerike, konkrétne v Detroite. Dokonca ani po grécky neviem.“
Aj hrdina Middlesex vyrastá v Detroite, na záver sa sťahuje do Berlína. Nežijete tam? A nie je tak kniha autobiografická?
„Áno, písal som rodinnú ságu, takže som si isté fakty vypožičal z našej rodinnej histórie. Vlastne možno povedať, že kniha je autobiografická na úrovni rodinných detailov a naozaj nevýznamných faktov. Nechcel písať rodinnú ságu, opisovať skúsenosti gréckych prisťahovalcov do Ameriky.“
Čo ste chceli napísať?
„Príbeh hermafrodita – tak, aby tento príbeh bol medicínsky presný. Čiže, nie ani tak jeho mýtický rozmer, môj protagonista nie je nijaký Tiresias, aj keď, samozrejme, aj mýtický aspekt tu možno nájsť.“
A ten Berlín?
„Naozaj tam žijem. Pôvodne sme s manželkou odišli do Berlína na rok, získať grant, aby som tu mohol písať. No, a už sme tam nejako zostali.“
Západný Berlín bol kedysi vychýrený svojou umeleckou komunitou. Trebárs hudba – Nick Cave, Einstürzende Neubauten. Ako je to dnes?
„To už je preč. Žiaľ. Čo sa týka hudby, myslím si, že Berlín teraz príliš zaujímavý nie je. Ale je tam trebárs množstvo výtvarníkov, s ktorými sa stretávam a občas spolupracujeme.“
Neprekvapil vás úspech?
„Myslíte prvú knihu?“
Napríklad.
„Neviem, samozrejme, s úspechom som nemohol veľmi rátať. Na druhej strane som v to mohol dúfať. Dúfal som, že ľudia knihu budú čítať, že ich osloví. Úspech bol vtedy splnením určitej nádeje. Prekvapilo ma však, že sa kniha tak veľmi predáva aj po niekoľkých rokoch. Prirodzene, že som sa jej v druhom románe snažil vyrovnať. A som veľmi rád, že sa mi to – súdiac podľa ohlasov – podarilo.“
Vaša kniha otvára mnoho provokatívnych tém. Ako ste sa k nim dostali?
„Sú to pritom veľmi tradičné témy. Ovplyvnila ma antická literatúra, Ovídius či Vergílius. Zaujímali na otázky prechodu, transformácie, to asi malo na mňa veľký vplyv. V obidvoch mojich knihách nájdete čosi ako zostup do podsvetia, premenu. A mnohé z toho, čo je v týchto románoch provokatívne, vyplýva práve odtiaľ.“
Moderný epos a tiež psychológia
Middlesex je epos. Jeho pôvodný názov sa vzťahuje na detroitský Middlesex Boulevard, adresy, na ktorej býva hlavný hrdina. Titul zároveň odkazuje na mýtické stredné pohlavie. Ide o žáner na rozhraní rodinnej ságy, mýtického eposu a psychologického románu. Vo svojej prvej rovine líči spletité dejiny gréckej rodiny. Sleduje jej osudy od konca prvej svetovej vojny v Grécku až po sedemdesiate roky v Detroite. V ďalších rovinách je psychologickou sondou do života hermafrodita Cala Stephanidesa, ktorý sa na prahu štyridsiatky obzerá za svojím životom a usiluje sa prísť na to, ako sa stal tým, kým je. Pôvodne bol dievčaťom, Callie Stephanidesovou. Tá v puberte zisťuje, že má veľmi silné mužské hormóny. Rodičia sa pokúšajú utvrdiť jej ženské pohlavie liečbou a hormonálnymi injekciami, ale Callie sa proti tomu búri. Rozhodne sa stať mužom a vyberie sa z východného pobrežia do liberálneho San Francisca.
Nezvyklý námet zďaleka nie je jediné, čo je na tomto románe zaujímavé. Jeffreymu Eugenidesovi sa skvele podarilo zachytiť atmosféru sedemdesiatych rokov z perspektívy dospievajúceho chlapca a utvoriť v rozsiahlom texte množstvo zaujímavých naratívnych hlasov.
(ln)
Autor: Ladislav Nagy, Praha
