Rozhádaní Svoboda a Klaus. FOTO - ČTK
Český prezident Václav Klaus si včera pozval na koberec ministra zahraničných vecí Cyrila Svobodu. Schôdzka mala urovnať ich vzájomný spor o Európskej únii a súčasne spor medzi prezidentom a vládou o kompetencie v oblasti zahraničnej politiky. Nič však nevyriešila.
Klausa rozzúrila Svobodova kritika jeho výrokov o Európskej únii. „Vstup do EÚ pre mňa naozaj nie je snom. No nemáme inú alternatívu… Je to manželstvo z rozumu, nie z lásky,“ povedal napríklad Klaus minulý týždeň pre nemecký týždenník Die Zeit a zároveň vyjadril obavu z ohrozenia demokracie v Európe v prípade, ak sa únia pretvorí na nadnárodný superštát.
Na vládu strachujúcu sa o úspech referenda o vstupe do únie zapôsobili Klausove slová ako červené súkno na býka. „Je to človek, ktorý o Európe vyslovuje povrchné súdy a nerozumie jej,“ reagoval veľmi nediplomaticky šéf diplomacie Svoboda.
Na Klausovo predvolanie sa včera síce dostavil na Pražský hrad, už dopredu však vzdorovito vyhlasoval, že si tam „nejde po poučovanie ani pokarhanie“.
Informácie z včerajšieho stretnutia potvrdili, že nešlo ani tak o programové otázky ako urazenú samoľúbosť. „Predmetom rokovania nebola česká zahraničná politika ani názory oboch ústavných činiteľov na budúce usporiadanie EÚ. Predmetom rokovania bola snaha vylúčiť zo vzájomných vzťahov osobné útoky,“ povedal Klausov hovorca Tomáš Klvaňa.
„Na výrokoch nemením nič,“ povedal po rokovaní Svoboda, ktorý trvá na tom, že zahraničná politika krajiny je vecou vlády. Jeho hovorca povedal, že minister odmietol podpísať vyhlásenie, podľa ktorého má prezident v oblasti zahraničnej politiky vlastné ústavou dané právomoci.
Ústava dáva českému prezidentovi v zahraničných záležitostiach široký priestor pôsobnosti. Všeobecne sa však predpokladá, že kroky prezidenta nebudú v rozpore so zahraničnopolitickým úsilím vlády.
To však neplatilo vždy ani za Havla a pre prvé týždne Klausovho prezidentovania to už neplatí vôbec. Prakticky nie je možné nájsť oblasť, v ktorej by sa nový prezident a vláda zhodli. Situáciu navyše komplikuje Klausova arogancia, v dôsledku ktorej sa často pohybuje ako slon v porceláne. Keby svoje názory nevyslovoval tak autoritatívne a bez ohľadu na miesto a čas, mohli by naopak často podnietiť dôležitú a potrebnú debatu.
