Generál Garner prišiel medzi Kurdov. FOTO- REUTERS
V pondelok ho v Bagdade čakalo chladné uvítanie, sťažnosti obyvateľstva, rozbité nemocnice, nefunkčné elektrické drôty a nenávistné pokriky o okupantoch.
Včera ho v kurdskej Sulajmaníji vítali kvetmi, miestni vodcovia ho objímali, na univerzite jeho slová zanikali v potlesku.
Kurdi mu dokonca ponúkli, že keď skončí svoju misiu, môže zostať žiť v Kurdistane. „Pre vás je toto váš domov. Keď odídete z funkcie, vráťte sa do Kurdistanu, a my vám pripravíme nádherný dom,“ povedal Garnerovi Džalál Talabání z Vlasteneckého zväzu Kurdistanu.
Kurdi už majú s Garnerom skúsenosti. V roku 1991 sa podieľal na utvorení obmedzenej kurdskej samosprávy chránenej bezletovou zónou. Tá Kurdom priniesla relatívnu prosperitu a podľa niektorých pozorovateľov by mohla byť vzorom na prechodné usporiadanie Iraku.
Kurdistan však nie je Irak. A Iračania nie sú Kurdi. Súčasný Irak je výbušnou zmesou náboženských a etnických vášní, doteraz skrytých nenávistí a hmotného nedostatku. V Iraku sa teraz hrá o jeho politickú budúcnosť aj o jeho charakter.
V tejto situácii do hlavného mesta vstúpil Američan Garner. Pre Iračanov, ktorých postoj sa dá zhrnúť do vety „Sme radi, že ste odstránili Saddáma, ale choďte domov“, je to signál, že ich výzvy nebudú vypočuté.
V pondelok aj včera v Bagdade demonštrovali asi dve tisícky miestnych šíitov. Žiadali prepustenie šejka Muhammada Fartusího, ktorého uväznili v súvislosti so zavraždením umierneného klerika Abdula Madžída Chújího v Nadžafe dva dni po páde Saddámovho režimu. Fartusího údajne zatkli americké jednotky, čo sa šiítom, samozrejme, nepáči.
Práve komunikácia s miestnymi náboženskými vodcami, ktorí sa tešia autorite svojich veriacich, bude kameňom úrazu Garnerovej misie. Dal už veľmi silne najavo, že nebude rešpektovať nijakých samozvaných lídrov.
Technicko-ekonomické problémy spôsobené do istej miery aj samotnými Iračanmi a ich rabovaním sa postupne vyriešia, možno očakávať, že sa podarí nastoliť aj poriadok a relatívnu bezpečnosť na uliciach.
Oveľa ťažšie bude pre Garnera a jeho tím pripraviť predpolie na politickú reformu Iraku. Garner už vie, že tri mesiace, ktoré si pôvodne naplánoval na svoj pobyt vBagdade, sú príliš krátky čas.
Manévrovanie medzi rozkmotrenými irackými exilantmi pripravenými ujať sa moci a šiítskymi radikálmi s víziou náboženského štátu si vyžiada ešte veľa času a prezieravosti. Ak sa potvrdia dohady, že Američania boli pripravení na vojnu, ale menej už na mier, stane sa aj otázka času nepodstatnou. Dôsledky tejto alternatívy budú veľmi čierne. JANA MIKUŠOVÁ
