BRATISLAVA - Nielen obce, ale aj vyššie územné celky už melú z posledného. Peniaze od štátu nestačia a župani zvažujú, že budú rušiť stredné školy, knižnice či autobusové linky. Po zrušení železničných lokálok by to ľudí citeľne zasiahlo, ale miestne autobusové spoločnosti naozaj hrozia znížením počtu prímestských liniek.
Obmedzenia autobusovej dopravy sa obáva aj trenčiansky župan Štefan Štefanec, lebo na verejnú dopravu dostali od štátu o 48 miliónov menej, než žiadali.
Avízo o drastických opatreniach dostal už aj prešovský župan Peter Chudík, ale mieni sa brániť. Zmenu cestovného poriadku musí odsúhlasiť zastupiteľstvo a župan ju musí potvrdiť. „Ja to nepodpíšem,“ hovorí a bude trvať na tom, aby autobusové spoločnosti fungovali efektívnejšie.
Ešte viac trápi županov osud nemocníc, ktoré prešli do pôsobnosti krajov už od začiatku roka, ale dodnes sa na kraje nepreviedol ich majetok a neboli ani oddlžené.
Na ťahu je ministerstvo zdravotníctva, ale podľa ministra Rudolfa Zajaca je najväčší problém v tom, že „zdravotnícke zariadenia presne nevedia, aký je ich dlh“. Ministerstvo ich musí po jednom preverovať a „kým nebudeme vedieť, aká je skutočná výška dlhov, delimitáciu nebude možné ukončiť“, hovorí Zajac.
Župani a ich kraje nemajú na rozdiel od obcí nijaké vlastné príjmy z daní či poplatkov. „Sme samospráva len podľa názvu. V podstate len spravujeme peniaze, ktoré dostaneme zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Štefanec.
Vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský priznáva, že za týchto podmienok sa ešte nedá hovoriť o decentralizácii. „Ide iba o prenesenie zodpovednosti zo štátu na samosprávne kraje, ale bez nástrojov na riadenie,“ povedal.
Vyriešiť by sa to malo tak, že od budúceho roku by mali kraje nakladať s peniazmi od štátu podľa vlastného uváženia, a nie iba na prísne vymedzený účel. Zásadná zmena by mala prísť v januári 2005 s daňovou reformou. Dovtedy je osud zariadení otázny.
