Záchrana Jessiky Lynchovej, ktorá nadchla Ameriku v najťažšom období vojny v Iraku, nebol žiadny hollywoodsky hrdinský čin, ale operácia, ktorá traumatizovala pacientov a obrátila sa proti lekárom bojujúcim o jej život. Tvrdia to aspoň irackí svedkovia, ktorých verziu príbehu zverejnil vo svojom internetovom vydaní denník The Times.
Lekári v hlavnej nemocnici v irackom meste Nasírija vyhlasujú, že americká výsadková jednotka sa pri povestnej záchrannej operácii nestretla so žiadnym odporom a že ju uskutočnila až deň po tom, čo iracké jednotky a vedenie vládnej strany Baas z mesta utiekli.
„Čo rozprávajú Američania, znie ako rozprávka o Sindibádovi, ako mýtus,“ hovorí 24-ročný lekár Harit, ktorý podľa svojich slov zachránil Lynchovej život po tom, čo ju priviezli do nemocnice príslušníci irackej rozviedky. „Američania tvrdili, že táto nemocnica bola veľmi dobre strážená. Ale nebol tu nikto okrem lekárov a pacientov, nikto, kto by na nich strieľal,“ dodáva.
Lynchovú priviezli s pľúcnym edémom, poranenou hlavou, zlomenou nohou a rukou. V druhej nohe mala guľku. V nemocnici s nedostatkom liekov a preplnenej zranenými sa podarilo jej stav stabilizovať a Američanka nadobudla vedomie. „Keď sa prebudila, bola veľmi vydesená,“ hovorí Harit. „Prosím vás, neubližujte mi, nedotýkajte sa ma!“ opakovala stále. Povedal som jej, že je v bezpečí, že je v nemocnici a som lekár a nikdy som žiadnemu pacientovi neublížil.
Na rozkaz irackých vojakov sa o Lynchovú mohol starať len on. Podľa jeho rozprávania za krátku dobu ošetrovania medzi nimi vznikol priateľský vzťah. Rozprávala sa s ním vraj o svojej rodine, dokonca o tom, ako sa s otcom hádala o peniaze. A tiež o svojom priateľovi, vojakovi hispánskeho pôvodu menom Ruben. Harit spomína, že v dobe, keď bolo mesto bombardované, išiel zohnať Lynchovej jej obľúbený pomarančový džús a neustále ju nútil k jedlu.
„Priniesol som jej slané sušienky, ale jej žalúdok to nezvládol. „Potrebujem schudnúť,“ zavtipkovala vtedy. „Ošetroval som už veľa pacientov, ale ona bola zvláštna. Bola jednoduchá, nie veľmi vzdelaná, jednoducho vojak. Ale bola veľmi, veľmi sympatická, mala krásnu tvár a blond vlasy,“ rozpráva Harit.
Iracký lekár dokonca tvrdí, že podnikol niekoľko akcií na záchranu Lynchovej. Miesto do inej nemocnice sa ju pokúsil nechať previesť na americké kontrolné stanovište na kraji mesta, a keď 1. apríla dorazili do nemocnice príslušníci vládnej strany Baas pred útekom do Bagdadu, zatajil im jej prítomnosť. Povedal vraj, že zomrela a oni v náhlení jeho vyhlásenie ďalej neskúmali.
Deň potom sa konala americká záchranná operácia. Vojaci USA nemocnicu bombardovali a pristáli tam s vrtuľníkmi. Podľa lekárov vraj prišli pred budovy aj tanky. Väčšina personálu sa utiekla schovať. Jedna skupina Američanov odkryla hroby amerických vojakov pred nemocnicou, druhá vypočúvala lekárov a tretia prečesávala nemocničné izby a pátrala po Lynchovej. Lekári boli vraj pri vypočúvaní spútaní.
Na vypočúvania údajne Američania vzali i dvoch civilných pacientov, z ktorých jeden bol ochrnutý. Najväčšiu smolu mal zamestnanec nemocnice, ktorý zostal v Lynchovej izbe. Americkí vojaci ho so sebou vzali do vrtuľníka a držali ho tri dni. „Američania majú dve tváre. Jedna je sloboda a demokracia a rozdávanie sladkostí deťom. Druhá je zabíjanie a nenávisť k našim ľuďom. Takže som veľmi zmätený. Cítim smútok, pretože už nikdy neuvidím Jessiku, a zároveň mám radosť, že je šťastná a že zostala nažive.“
(čtk, The Times)
