Podľa Garnera je najdôležitejšie zabezpečiť elektrinu a vodu. FOTO -REUTERS
BAGDAD, WASHINGTON - Do irackého hlavného mesta včera dorazil americký penzionovaný generál Jay Garner poverený vybudovaním a riadením dočasnej správy krajiny. Generál pricestoval do Bagdadu mesiac po začatí vojenskej operácie zameranej na zvrhnutie režimu Saddáma Husajna.
„Aký môžete prežiť v živote lepší deň, než keď môžete pomôcť niekomu inému, pomáhať iným ľudom? A to je to, čo chcem urobiť,“ povedal po prílete na bagdadské medzinárodné letisko. „Prioritou je obnova základných služieb, hlavne dodávok vody a elektrickej energie,“ dodal bez toho, aby upresnil, koľko času bude potrebovať na splnenie tejto úlohy.
Spojené štáty podľa Garnera neuznávajú žiadneho zo samozvaných nových irackých predstaviteľov. „Náš cieľ je začať proces, ktorý umožní irackému ľudu zvoliť si vlastných vedúcich predstaviteľov,“ povedal. Platí to aj pre Muhammada Zubajdího, ktorý sa po návrate z exilu vyhlásil za guvernéra Bagdadu.
Generál Garner stojí na čele Úradu pre obnovu a humanitárnu pomoc (ORHA), ktorý má pomôcť pri obnove krajiny a prípadne zostavovaní irackej prechodnej vlády. Jeho úrad má zatiaľ 19 spolupracovníkov, v priebehu týždňa sa však rozrastie na 450 osôb. Účty zo svojej činnosti bude skladať ďalšiemu generálovi, veliteľovi amerických síl v Iraku Tommymu Franksovi.
Podľa denníka The Washington Post reviduje americká vláda svoje ambiciózne plány obnovy Iraku. Pôvodné predstavy by totiž znamenali nielen neúmerne vysoké náklady, ale aj dlhodobú vojenskú prítomnosť v Iraku. Washington sa aj naďalej bude snažiť obnoviť vojnou zničenú infraštruktúru, americkí predstavitelia sa však stále viac klonia k tomu, aby moc v krajine čo najrýchlejšie prešla do rúk dočasnej miestnej vlády. Tá by potom mala Irak doviesť k demokracii a trhovému hospodárstvu.
Rusko pravdepodobne príde o ropné kontrakty, ktoré uzavrelo ešte s vládou Saddáma Husajna. „Je veľmi pravdepodobné, že všetky staré kontrakty podpísané s Ruskom budú považované za neplatné,“ povedal pre denník Kommersant vplyvný poradca amerického ministra obrany Richard Perle, podľa ktorého však o tom musí s konečnou platnosťou rozhodnúť iracký ľud.
Rusko bolo spolu s Francúzskom a Nemeckom hlavným odporcom útoku na Irak bez mandátu OSN. Robilo tak aj s ohľadom na ochranu svojich obchodných zmlúv s Irakom, uzavretých na ťažbu ropy.
Pred začatím vojny sa ešte uvažovalo o možnosti americko-ruskej dohody, podľa ktorej sa Moskva nepostaví voči vojne v Iraku, ak sa Washington zaručí za ruské ekonomické záujmy v Iraku. (čtk, pm)
