hovorí správca farnosti Peter Pavol Karoľ.
V piatok vyšiel von kňaz s pláštenicou, teda plachtou, na ktorej je zobrazený Ježiš. Podľa východnej obyčaje obchádzal chrám, akoby obchádzal hrob, a potom doň symbolicky uložil mŕtve telo Ježiša. V nedeľu sa zasa konal obrad vzkriesenia, počas ktorého veriaci tri razy obchádzali kostol. Obradom v staroslovienčine sa prizerali obyvatelia sídliska.
Do kostola, v ktorom sa celá liturgia okrem kázne spieva, občas nakuknú aj ľudia iného vyznania. Kňaz často vyvracia ich domienky, že prišli do pravoslávneho chrámu: „Sme katolíci východného obradu, ktorý priniesol na územie Veľkej Moravy svätý Cyril a Metod. Náš obrad je podobný ako pravoslávny, no modlíme sa, povedzme, ako katolíci za rímskeho pápeža Jána Pavla II.“ Vysvetľuje im, že aj rímskokatolíci si v ich chráme môžu splniť povinnosť nedeľnej svätej omše a svätého prijímania.
Románsky kostol v barokovom kabáte z 11. storočia je najstarším stánkom v užívaní gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho základy sú však podľa archeológov staršie. Vnútorné vybavenie je jednoduché. Medzi svätyňou a loďou sú naznačené fragmenty starej kresby. Ako zvláštnosť kňaz vyzdvihuje, že svätyňa a loď sú oddelené drevenou stenou, ktorá sa skladá z obrázkov - ikon. Ikonostas, ako stenu nazývajú, nie je dokončený. Štyri plochy steny sú vymaľované iba základnou oranžovou farbou. Raz by tam mali byť výjavy zo Starého zákona.
Fara môže prácu zveriť iba ikonopiscovi, ktorý sa aktívne zúčastňuje na náboženskom živote cirkvi. Zatiaľ na dokončenie diela hľadá zdroje. Stredné dvere ikonostasu, ktoré sa nazývajú aj kráľovské, sú od nedele po celý týždeň otvorené. „Raj je po zmŕtvychvstaní otvorený každému, kto verí v Ježiša Krista,“ vysvetľuje symboliku kňaz.
JANA BEŇOVÁ
