protiústavnosti,“ hovorí člen výboru Miroslav Ábelovský. Pôvodné znenie novely podľa predstáv ministra Daniela Lipšica označil za „hrôzostrašné“.
Možné uplatňovanie zásady trikrát a dosť, podľa ktorej by dvakrát odsúdení páchatelia vybraných trestných činov po prípadnom treťom trestnom čine museli dostať doživotie, sa stretlo s odporom advokátov aj sudcov. Hovorili, že novela je retroaktívna a namietali, že sudcovia nebudú mať možnosť voľby. Oba problémy odstránil výbor prijatím pozmeňujúcich návrhov.
Hlavná zmena je v tom, že sudca nebude musieť automaticky v stanovených prípadoch po treťom trestnom čine udeliť doživotný trest. Bude sa môcť rozhodnúť i pre väzenie na 25, v niektorých prípadoch na 20 rokov. Odsúdený však nebude môcť byť z väzenia prepustený na podmienku.
Ak by bolo pre páchateľa odsúdenie na doživotie neprimerane prísne, sudca nebude musieť prihliadať na tresty uložené pred 1. septembrom 2003. Podľa odporcov návrhu sa tak odstránil prvok retroaktivity.
„Pozmeňujúce návrhy vylepšili návrh tak, že môže byť ako-tak akceptovateľný,“ tvrdí Andrej Popovec zo Slovenskej komory advokátov. Privítal zmenu formulácie zákona, že páchateľ musí byť už dvakrát „potrestaný“ a nie iba „odsúdený“. „Teraz je zrejmé, že sa to nevzťahuje na podmienečne odsúdených. Je to prijateľnejšie,“ dodal.
Zmeny sa pozdávajú aj Jurajovi Majchrákovi, predsedovi Združenia sudcov Slovenska. Sudcom sa nepáčila povinnosť udeliť doživotný trest bez možnosti rozhodnúť o výške trestu. „Bola to naša najväčšia výhrada a bola akceptovaná, sudca bude mať možnosť voľby,“ povedal.
Ábelovský si stále myslí, že zásada trikrát a dosť systémovo nepatrí do nášho trestného zákona, ale je pripravený podporiť jej prijatie v parlamente. „Dosiahli sme viac, ako som očakával a dostali sa tam veci, v ktoré som ani nedúfal,“ vyhlásil.
