BRATISLAVA – Vybavenie cestovného pasu dnes stojí najmenej 600 korún, nahliadnutie do matriky 50 korún, vysťahovanie z republiky 20-tisíc. Platiť tzv. správne poplatky treba takmer za každý výkon úradníka – štát vyberie na poplatkoch ročne 1,6 miliardy.
Nie je celkom jasné, prečo jeden úrad pýta viac ako druhý a či občan platí naozaj toľko, koľko úradník pre neho urobí. Ministerstvo financií pripravuje novelu zákona, ktorá by mala byť spravodlivejšia. Doteraz sa ceny určovali na „historickom, prípadne lobistickom princípe“, píše ministerstvo. Preto vyzvalo iné ministerstvá, aby sa zamysleli nad výškou poplatkov vo svojich rezortoch.
Návrh počíta s tým, že niektoré poplatky sa zvýšia, niektoré znížia, niektoré zaniknú, iné sa zavedú. Od augusta 1995 to bude už pätnásta novela zákona o poplatkoch, ale táto „nemá za úlohu zvýšiť príjmy štátu“, uisťuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Zvýšiť by sa mali najmä poplatky za stavebné povolenia, podľa Papanka preto, že ich od januára začali udeľovať obce, ktoré nemajú dosť odborníkov a zvyšujú sa im náklady. Preto by sa po novom malo platiť aj za rozhodnutie o kolaudácii stavby.
Poplatok však automaticky nezaručuje, že úradník urobí svoju prácu načas. Najhoršie je to na katastroch, kde sa na zápis čaká niekoľko mesiacov či dokonca rokov a kde prieskum Svetovej banky zistil vysokú mieru korupcie. Problém mala vyriešiť už poslancami schválená novela o rýchlostných príplatkoch, ale prezident republiky ju vetoval s argumentom, že bohatší ľudia by tak boli pred úradom zvýhodnení, a to je protiústavné.
Úrad geodézie, kartografie a katastra však opakovane navrhuje zavedenie tzv. rýchlostného príplatku za urýchlený vklad práva do katastra do 15 dní. „Aby poplatky za rýchlejšie rozhodovanie boli príjmom štátu a nie ako úplatok jednotlivcovi,“ hovorí riaditeľka právneho odboru úradu Jaroslava Tomašovičová.
