h o moc a dnes mu hrozí vydanie medzinárodnému súdu pre vojnové zločiny. Podľa Miloševiča bola verejná mienka rozkolísaná ekonomickým a vojenským nátlakom zo zahraničia. „Bol tu ekonomický nátlak, v ktorom sme žili desať rokov, a posolstvom bolo, že ho uvoľnia len pri zmene vlády… Bombardovali nás denne počas troch mesiacov a hrozby sa pred voľbami zhoršili. Zdalo sa, že ak nedôjde k zmene vlády, bombardovanie sa začne znova.“
Miloševič, ktorého nahnevaný ľud zbavil moci 5. októbra po protestoch proti manipulácii volieb, dnes neviní Srbov zo svojej porážky a pochybuje, že volebné výsledky odrážajú ich politické túžby.
„V posledných mesiacoch podmieňoval verejnú mienku strach… Strach sa stal politickou silou na zaistenie chodu vecí tak, ako si to želali ich aktéri,“ povedal obviňujúc západnú Európu, že chce prevziať ekonomickú a politickú kontrolu nad svojimi východnými susedmi. „Západné štáty, alebo skôr ich vlády, ma podporovali dovtedy, kým bolo v ich záujme mať stabilitu na Balkáne. Keď si mysleli, že by bolo zaujímavé mať nestabilitu, stratil som ich podporu,“ povedal pre La Stampa.
Keď mu redaktor denníka pripomenul, že bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová sa sama vzdala haagskemu tribunálu, kritizoval ju. Vraj sa z vášnivej nacionalistky stala americká kolaborantka. Haagsky tribunál chce Miloševiča súdiť pre vojnové zločiny spáchané v roku 1999 v Kosove. „Súd existuje v prvom rade a predovšetkým na to, aby súdil Srbov. Je to tá istá zastrašovacia taktika, ktorú použili nacisti proti Židom a potom proti Slovanom,“ povedal a tribunál nazval „nemorálnou a nelegálnou inštitúciou“.
Miloševič, ktorý je od minulého týždňa pod policajným dozorom, na otázku, či sa cíti ohrozený, odpovedal záporne. „Sme na Balkáne. Nečudo, že Európa sa na nás pozerá ako na časť kontinentu, ktorý by podľa nej radšej ani nemal existovať,“ dodal. (reuters, taa)
