Izraelčania idú dnes k urnám, aby do tretice otestovali doteraz nie veľmi osvedčený experiment s priamou voľbou premiéra - v histórii krajiny však vôbec po prvýkrát volia iba premiéra, a nie parlament. Dvaja kandidáti - bývalí generáli - ponúkajú dve krajné alternatívy mierového procesu, v ktorom sa v posledných pár rokoch mierový tábor ľavice a radikálna pravica čoraz viac približovali k akémusi stredu.

Prieskumy hovoria, že doterajšieho premiéra a šéfa Strany práce Ehuda Baraka ľahko porazí vodca pravicového bloku Likud Ariel Šaron (72), politik s problematickou minulosťou a kontroverznými predstavami o riadení krajiny. Prieskumy mu totiž dávajú náskok v priemere 20 percent.

Barak minulý rok vyviedol Izrael z Libanonu a skončil tak veľmi nepopulárnu vojnu, do ktorej krajinu za cenu stoviek životov vtiahol v roku 1982 práve vtedajší minister obrany Šaron. Paradoxom týchto volieb je, že teraz je Šaron považovaný za záchrancu a Barak za toho, kto privolal na Izrael skazu v podobe výbuchu nespokojnosti Palestínčanov - a to práve svojou mierovou politikou. V skutočnosti sa nepokoje začali v septembri Šaronovou provokatívnou návštevou na Chrámovej hore.

Faktom je, že nebyť súčasnej vážnej situácie, Šaron by sa nikdy nedostal v politike tak vysoko. Vypísanie premiérskych volieb si vyžiadala Barakova rezignácia pred dvomi mesiacmi - v čase zúriacich nepokojov a rozpadu izraelskej politickej scény sa vzdal kresla a zabránil tak rozpusteniu parlamentu.

Barak sa chce dohodnúť s Palestínčanmi a načrtnúť hranicu medzi Izraelom a budúcim palestínskym štátom. Dohodu - i za cenu nevyhnutných ústupkov - považuje za jediný možný koniec násilia. Je ochotný dať Palestínčanom zvrchovanosť nad časťami východného Jeruzalema a nad 95 percentami Predjordánska, odkiaľ je pripravený odsťahovať niektoré židovské osady.

Šaron, ktorý sa z bývalého vojaka, úspešného v zabíjaní Arabov prevtelil do mierotvorcu, tvrdí, že práve jeho plán povedie k reálnemu mieru. Tento plán nestrpí žiadne kompromisy. Jeruzalem má zostať zjednotený, Golanské výšiny a údolie rieky Jordán pod izraelskou zvrchovanosťou a žiadny židovský osadník nemá byť vysťahovaný. Hrozí, že Šaron svojou politikou nielenže prehĺbi palestínske nepokoje, ale pritiahne na Izrael hnev ďalších arabských štátov a pripraví židovský štát aj o priazeň USA a ďalších spojencov. Šaron v každom prípade oddiali zložité obdobie prijímania bolestivých kompromisov - a takýto odklad prináša aj Palestínčanom. Táto prestávka však zrejme zdiskredituje Izrael a potvrdí morálne nároky Palestínčanov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ