Jozef Girovský. FOTO - BORIS VOROŇÁK
nositeľom Ceny Gustáva Reussa, čo je najvyššie slovenské ocenenie pre najlepšiu sci-fi poviedku. Po desiatich rokoch tvorby mu vlani vyšla debutová kniha poviedok s názvom Zubaté slnko. Vcelku pozitívne ohlasy posmelili autora k zaslaniu svojej novej práce do súťaže Poviedka 2003. Doteraz sa na tejto populárnej literárnej akcii nikdy nezúčastnil. Jeho poviedka Zmok prišla do súťaže ako prvá a ako prvá aj skončila. Pracuje ako počítačový technik v jednej nemenovanej firme.
Okrem rozhovoru s autorom vám ponúkame aj úryvok z víťazného textu. Celú verziu si budete môcť prečítať až v júni, keď vyjde zborník najlepších prác z tohto ročníka súťaže Poviedka 2003.
Aká bola vaša prvá reakcia na víťazstvo v prestížnej literárnej súťaži?
„Asi šok. Najviac asi z počtu zúčastnených poviedok, keď som si uvedomil, koľko ich zostalo za mnou.“
Vaša poviedka bola prijatá do súťaže s poradovým číslom jeden. Na rovnakom mieste skončila. Väčšinou sú najrýchlejší grafomani, vy ste však výnimkou. Tak ste si to naplánovali?
„Ja som ju pôvodne plánoval poslať do Ceny Karla Čapka v Čechách, ale potom som si povedal, že vyskúšam Poviedku. Predpokladal som, že uzávierka súťaže je ako obvykle na konci januára, a tak som Zmoka poslal v polovici mesiaca. Až neskôr som sa dozvedel, že kvôli sponzorom sa termín posunul o mesiac.“
Spolok slovenských spisovateľov, ktorý vydal vašu prvú knihu, nemá v literárnych kruhoch príliš dobrú povesť. Za éry ministra Ivana Hudeca sa táto inštitúcia „preslávila“ protežovaním autorov, ktorí mali blízko ku HZDS. Nemali ste lepšie ponuky?
„Ja sa v týchto kruhoch nepohybujem, takže neviem, akú povesť má ktoré vydavateľstvo. Túto konkrétnu ponuku mi sprostredkoval Ondrej Herec, ktorý organizuje súťaž Gustáva Reussa. Po niekoľkých rokoch písania sa mi naskytla príležitosť vydať poviedkovú knihu, tak som ju využil. Najdôležitejšie pre mňa bolo, ako bude kniha vyzerať, a v tomto smere som veľmi spokojný.“
Vaša profesia má dosť ďaleko od sveta kníh. Napriek tomu vaše poviedky na Slovensku získali viaceré ceny. Aké sú vaše najbližšie literárne ambície? Chceli by ste sa niekedy živiť písaním?
„Živiť sa písaním, to znie lákavo, ale neviem, či by som to naozaj chcel. Písanie je pre mňa ťažká práca. Občas veľmi príjemná, to keď mám nápady a darí sa mi, občas takmer nezvládnuteľná, to keď márne čakám na inšpiráciu. Tých druhých prípadov je nepomerne viac. Len veľmi ťažko si viem predstaviť, že by som mal pravidelne vyprodukovať určitý objem textu. Moje najbližšie literárne ambície sú dokončiť niekoľko poviedok, ktoré mám rozpísané. Čo potom, to zatiaľ neviem.“
OLIVER REHÁK
