PARÍŽ - Okrem povojnového usporiadania Iraku spôsobuje medzinárodnému spoločenstvu obrovské starosti záchrana irackého kultúrneho dedičstva. Zdá sa však, že po štvrtkovom zasadaní najvýznamnejších archeológov v sídle OSN pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) v Paríži, sa blýska na lepšie časy.
UNESCO totiž vytvorí zvláštny fond, do ktorého budú môcť prispievať národné vlády i rozličné organizácie. Peniaze z neho sa použijú na záchranu irackých pamiatok, ktoré sa po páde režimu Saddáma Husajna stali obeťami rabovania. O vzniku fondu informoval generálny riaditeľ UNESCO Koičiró Macuura s tým, že doň prispeje mnoho krajín. Ako prvé prišlo so svojou ponukou Taliansko, ktoré chce venovať 400-tisíc dolárov. „Zoznam prispievateľov rastie každým dňom,“ uviedol generálny riaditeľ.
Okrem toho by podľa Macuuru mala svetová organizácia urobiť i ďalšie opatrenia. Pamiatky v Iraku by mali byť riadne zabezpečené a kultúrne inštitúcie vrátane knižníc a archívov by mala strážiť akási „pamiatková polícia“.
UNESCO tiež upozornilo na nebezpečie pašovania rozkradnutých historických artefaktov. Organizácia v tejto súvislosti upovedomila štáty susediace s Irakom, Interpol a ďalšie medzinárodné vyšetrovacie zložky.
Mnohí si však myslia, že pomoc prišla neskoro. Krátko po páde starého režimu totiž Iračania vylúpili Národné múzeum v Bagdade, Mosule i Tikríte a podpálili národné archívy. Boje zanechali stopy aj na Národnej knižnici v irackej metropole. Odborníci odhadujú, že zlodeji z múzeí v Bagdade a Mosule mohli odniesť až 170-tisíc artefaktov. Zodpovednosť za tieto činy je nejasná. Podľa predsedu poradného výboru amerického prezidenta Georgea Busha pre kultúrne záležitosti Martina Sullivana „došlo ku kultúrnym tragédiám pre nečinnosť USA“. Rozhodol sa preto vo štvrtok podať demisiu. (čtk, mm)
