Na druhý deň priletel aj samček, a to už samička letela po stavebný materiál. Preletela cez cestu do dvora neobývaného domu oproti a pasovala sa tam na zemi v hustom kríku, až sa jej podarilo odtrhnúť suché lyko z kmienka bazy čiernej. Len ho vložila na vyhliadnuté miesto v tuji a odletela po druhé steblo. Samček lietal so samičkou, ale roboty sa nechytil. Keď mala konôpka v tuji asi za hrsť tráv a konárikov, začala z materiálu upravovať základ hniezda. Samčeka sme často videli posedávať na elektrických drôtoch alebo na plote, ako dozeral na bezpečnosť usilovnej družky. Občas si sadol aj na vrcholec tuje a skromne zanôtil.
Keď samička hniezdo pekne uplietla, vnútro vystlala srsťou a perím. Peria v hniezde bolo veľa, nosila ho z dvora, kde boli sliepky a holuby. Do tejto teplej perinky zniesla päť vajíčok. Boli modrastobiele s hnedými škvrnkami, sústredenými okolo tupého konca. Samička sedela na vajíčkach viac ako samček. Samček jej potravu nenosil, preto niekoľkokrát za deň zišla z hniezda a odletela preč. Samček už vedel, čo je jeho povinnosťou a zasadol na vajíčka.
Prešlo trinásť dní a v tuji sa začali liahnuť mláďatá. Neúnavní rodičia nosili zo záhrady hmyz. Neskôr ich kŕmili aj semenami rôznych rastlín. Lietali obaja až hore nad našu záhradu, na úhor, kde rástlo rôzne rastlinstvo. Mláďatám nosili potravu v hrvoli už čiastočne strávenú, potom im ju dávali do jemných hrdielok. Často lietali spolu samček i samička a aj spolu kŕmili mláďatá v hniezde. Po dvoch týždňoch sa mladé rozleteli po záhrade. Rodičia s piskotom leteli za nimi. Chránili ich ešte niekoľko dní, najmä pred mačkou, ktorá na ne číhala.
Po dva roky konôpky úspešne vyviedli mláďatá z našej tuje. Posledný rok si ako obvykle postavili nové hniezdo, trochu vyššie v tej istej tuji. Všetko prebiehalo podobne ako po iné roky, až do začiatku mája.
Bol slnečný deň. Stáli sme na priedomí. A práve v okamihu, ako sme sa pozerali na samčeka blížiaceho sa s potravou k hniezdu, prešvihla vedľa nás operená strela a padla do tuje na hniezdo. V sekunde sa hniezdo rozpadlo a samček konôpky sa zmietal v pazúroch odlietajúceho dravca – jastraba krahulca. Uvedomil som si, že sme boli svedkami útoku krahulca na konôpku práve v čase, keď chcel samček nakŕmiť svoju mlaď.
Jastrab krahulec už deň predtým letel ponad našu záhradu a zosadol na vysoký orech, odkiaľ mal výhľad do dvora. Vysliedil, že konôpky lietajú stále na to isté miesto do tuje, a tak na druhý deň zaútočil. Konôpky v hniezde osireli, lebo ani ich mať sa k rozsypanému hniezdu, i keď som ho trochu opravil, neodvážila.
FOTO – AUTOR
Autor: IVAN KŇAZE
