ILUSTRAČNÉ FOTO – JÁN KROŠLÁK
O dva dni nás čaká veľkonočná oblievačka a šibačka. Niektoré ženy to neznášajú, najradšej by sa zamkli doma a nikomu neotvorili, iné si myslia, že pánske návštevy v tento deň sú prejavom pozornosti voči nim. Ale aj muži majú problém – patrí sa chodiť šibať príbuzné, známe, kolegyne, alebo je to trápny prežitok? Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ako prežívate Veľkonočné sviatky? Máte ich radi, alebo ich len pretrpíte? Tu sú niektoré z odpovedí:
Je to trápny prežitok. V tento deň, ak je pekne, idem radšej s babami, ktoré sa chcú vyhnúť nadržaným chlapíkom, na nejaký piknik alebo niečo podobné. Keby to bolo o tradícii, tak nepoviem, ale keďže sa značná časť tých uctievačov tradícií opije, nemám to rád.
* * *
Tradícia oblievačiek nie je zlá, len ju treba robiť kultivovane. Ak používate najmä voňavku a vodu len symbolicky, tak žiadna dáma nemá dilemu, či otvoriť dvere. Skutočný význam týchto sviatkov je možno v tom, že máte príležitosť navštíviť príbuzných či známych a trošku sa s nimi porozprávať – na čo väčšinou počas roka nie je čas. O tom by tie sviatky mali byť. Prudké oblievanie dievčat studenou vodou, prípadne ich hádzanie do jarkov či do vane mi pripadá barbarské a aj zdravotne nebezpečné. V tom prípade sa nečudujem, ak sa niekto snaží tomu vyhnúť.
* * *
Už tradične od desiatich rokov chodievam s rodinou na Veľkú noc do prírody. Ako malá som tento sviatok neznášala najmä kvôli oblievačke. Momentálne žijem v Rakúsku, tu sa neoblieva ani nešibe. Tu je zvykom, tak ako aj u nás, usporiadavať veľkonočné trhy, deti tu majú desaťdňové prázdniny. Na Veľkonočný pondelok deti hľadajú po dome a záhrade poschovávaných čokoládových zajačikov alebo vajíčka. Je to milé, deti sa na to tešia. Veľká noc je oslavou jari, myslím, že výlet do prírody je to najkrajšie, čo sa dá v tento deň robiť.
* * *
Pre mňa sú Veľkonočné sviatky spojené s udalosťami odohrávajúcimi sa pred 2000 rokmi. Ježiš Kristus sa za nás všetkých obetoval a dal nám novú nádej na život. Je to nová príležitosť začať opäť nový život – život lásky a porozumenia. To, že tento sviatok mnohí spájajú s oblievačkou, je na znak toho, že Rimania chceli rozohnať dav kresťanov. V tejto dobe sa to darí opäť. Krásne kresťanské sviatky obaľujeme do bláznivých praktík, a tak zakopávame práve tajomstvo týchto sviatkov. Nie je to nič nové, veď aj Vianoce sme si už zmenili na komerčné sviatky.
* * *
To, ako ľudia prežívajú sviatky, je dané ich akousi emocionálnou vyspelosťou. Nezáleží na tom, či ide o veriaceho alebo nie, či slávi sviatky ako náboženské alebo nie. Dôležité je to, či vianočné darčeky daruje preto, lebo mu na blízkych záleží, či sa snaží vytvoriť príjemnú atmosféru v dome a či na oblievačku ide preto, že mu chýbajú jeho známi a túži sa s nimi stretnúť, alebo sa chce len opiť a vybiť si agresívne sklony.
* * *
Zhon, alkohol, kopec chlapcov, ktorí sa kvôli alkoholu hrajú na „aktívnych“ polievačov – aj tak to ženy neznášajú. Som muž, ale nemám rád tento sviatok, teda tú hlúpu tradíciu polievania – je to skôr polievanie opilcov zvnútra.
* * *
Jediné, čo je na týchto sviatkoch super, je jedlo. Ostatné nemusí byť.
Je mi trápne chodiť za babami a otravovať ich vodou a korbáčom a ešte si za to pýtať vajíčko. Tento sviatok mám zo všetkých sviatkov najmenej rád.
