Kornútky vďaka šetrnosti, nanuk vďaka zábudlivosti
Zmrzlinu snáď nevynašiel iba Jára Cimrman, inak sa jej pripisuje množstvo konkrétnych aj bezmenných autorov. Jedna z legiend tvrdí, že vznikla na anglickom dvore v 17. storočí. Kráľ Karol I. rád hodoval a usporadúval hostiny s desiatkami chodov a najvyberanejšími lahôdkami. Vždy chcel niečo unikátne, a tak jeho vrchný kuchár musel vymýšľať a experimentovať. Až vymyslel čosi, čo bolo studené, podobalo sa to na čerstvo napadnutý sneh, bolo to krémové a oveľa sladšie ako ostatné zákusky. Hostia boli nadšení a kráľ zaviazal kuchára prísahou, že do konca života neprezradí tajomstvo lahôdky. Bude za to dostávať rentu 500 libier a zmrzlina zostane delikatesou výhradne panovníckej tabule. Karol sa však časom dostal do nemilosti a sťali ho. Kuchár prestal byť viazaný mlčanlivosťou a zmrzlina začala úspešné ťaženie.Legenda je jedna vec, pravda je však taká, že zmrzlina je oveľa staršia maškrta. Poznali ju už Indovia, Peržania a Arabi, aj faraóni v starom Egypte milovali ovocné šťavy chladené snehom. V Číne 200 rokov pred naším letopočtom jedli jemnú ryžovú zmes zabalenú do snehu. Milovníkom zmrzliny bol vraj aj krvavý cisár Nero. Elitní bežci, ktorých úlohou bolo rýchlo doručovať správy, sa vlastne zmenili v prvých zmrzlinárov. V špeciálnych vakoch znášali z hôr sneh, ktorý sa potom miešal s ovocnými šťavami a servírovali ho Neronovi.
Na európske kráľovské dvory sa zmrzlina dostala v 13. storočí vďaka cestovateľovi Markovi Polovi. Podľa jeho popisu sa talianski kuchárski majstri naučili vyrábať vodové aj smotanové studené pochúťky.
Výrobu zmrzliny, ktorá sa približuje tej dnešnej, umožnil tiež vynález istého Taliana. V roku 1550 prišiel na to, že je možné dosiahnuť bod mrazu, keď sa k snehu dá soľ. Vďaka tomu sa podarilo vyrobiť zmrazenú krémovú zmes.
V 17. storočí si Sicílčan Procopio otvoril v Paríži kaviareň, kde začal predávať aj zmrzlinu. Jeho výrobky boli také obľúbené, že zakrátko vznikol dvestopäťdesiatčlenný cech zmrzlinárov.
O dve storočia neskôr si istý Jacob Fussell, dodávateľ mlieka z Baltimoru všimol, že v určitých ročných obdobiach nejde smotana príliš na odbyt. Začal z nej teda vyrábať zmrzlinu, ktorú dodával i ostatným mliekarom. Stal sa tak vlastne zakladateľom prvej továrne na zmrzlinu.
Vo Veľkej Británii sa stala zmrzlina naozaj populárna v roku 1922, keď istý výrobca párkov v Actone začal premýšľať, ako zamestnať robotníkov v letných mesiacoch, keď o párky nebol veľký záujem. Rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny, ktorú začal predávať na uliciach vo vozíkoch na troch kolesách s nápisom Stop me and buy one – Zastav ma a kúp si jednu.
Zmrzlinou ku zdraviu
Zmrzlina je jednou z mála sladkostí, ktorú odporúčajú aj lekári. Je zdravá a výživná, obsahuje mlieko, vitamíny a minerálne soli. Jesť zmrzlinu sa odporúča pri zápaloch hrdla a ústnej dutiny, pri ťažkostiach s prehĺtaním, pri stavoch oslabenia organizmu a pri nechutenstve.
Pravdepodobne jedinou príjemnou vecou na operatívnom odstránení krčných mandlí môže byť odporúčanie lekárov, aby pacient konzumoval veľké množstvo zmrzliny, ktorá uľaví od bolesti. Mlieko v zmrzline je zasa zdrojom plnohodnotných bielkovín. Organizmus ho rovnako ako pri iných mliečnych výrobkoch môže využiť na rast a stavbu tkanív ako zdroj vápnika a fosforu. Je to dôležité najmä pri deťoch, ktoré nechcú piť mlieko. Zmrzlina je zdrojom vitamínov A, B12 a riboflavínu, ktorý je rovnako ako vápnik, dôležitý pre tvorbu silných kostí a zdravých zubov.
Samozrejme, krémová pochúťka má aj svoje riziká, v lete hrozia salmonelózy, a v smotanových zmrzlinách je zas vysoký obsah tuku a cukru. Lepšie je preto uprednostňovať ovocné zmrzliny. V zahraničí už bežne dostať zmrzliny so zníženým obsahom tuku, bez cukru či zo sójového mlieka a z tofu. Prvé lastovičky sa sporadicky objavujú aj u nás.
Zmrzlina inak
Zmrzlina zďaleka nie je iba mrazený krem v oplátke či pohári. Dá sa z nej pripraviť množstvo nápaditých zákuskov, vrátane vyprážaných. Tu sú dva na spestrenie zmrzlinových hodov.
Zmrzlina v pomaranči
6 pomarančov, 2 žĺtky, 60 g cukru, 200 ml sladkej smotany na šľahanie
Pomaranče umyjeme a osušíme. Zo 4 plodov odrežeme vršok. Odstránime dužinu a šťavu zachytíme. Šupky uložíme do chladničky. Dužinu vylisujeme a zo zvyšných pomarančov ostrúhame kôru a tiež vytlačíme šťavu.
V horúcom vodnom kúpeli šľaháme v miske žĺtky s cukrom a pomarančovou šťavou, až vznikne hustý krém. Misku postavíme na ľad a vychladnutý krém našľaháme. Vmiešame pomarančovú kôru. Dotuha vyšľaháme šľahačku a vmiešame do krému. Krém naplníme do „mištičiek“ z pomarančových šúp a dáme asi na 4 hodiny do mrazničky.
Vyprážaná zmrzlina
2 vajcia, 4 lyžice Solamylu, asi 300 ml vanilkovej zmrzliny, 250 g oleja,150 g nastrúhaného kokosu, šľahačka, jahodový kompót, čokoláda na zdobenie
Vajcia ušľaháme so Solamylom. Z dobre zmrazenej zmrzliny vykrojíme lyžicou kus. Obalíme ho vo vajcovej hmote, potom v kokose, znova vo vajíčku a znova v kokose. Obaľujte veľmi starostlivo, aby nezostali na zmrzline miesta bez cestíčka.
Obalené kúsky zmrzliny dáme ešte na chvíľu do mrazničky. Šľahačku ušľaháme. Do malého vyššieho hrnca dáme rozohriať olej. Kúsok obalenej zmrzliny dáme do kovového sitka a rýchlo ponoríme do rozpáleného tuku. Smažíme krátko, kým nezozlatne. Vyprážanú zmrzlinu dáme do misky, ozdobíme kompótom, šľahačkou, strúhanou čokoládou a hneď podávame.
Oplátkový kornútok sa vraj zrodil v Amerike zo šetrnosti. Istého pána Marchionyho jednoducho prestalo baviť stále dokupovať a platiť nové mištičky, ktoré zákazníci pri maškrtení zmrzliny porozbíjali. Prvé zmrzlinové oplátky sa tvarom blížili k dnešným, akurát mali rovné dno, takže mohli pohodlne stáť na cukrárenskom stolíku.
Typický kónický tvar zmrzlinovej oplátky sa objavil čoskoro, na svetovej výstave v St. Louis. O zmrzlinu bolo totiž toľko záujemcov, že umývači riadu nestihli umývať misky. Vedľa zmrzlinára mal cukráreň sýrsky prisťahovalec Hamwi, ktorý predával torty a zákusky. Keď sa zmrzlinárovi minuli misky, dostal nápad. Zroloval tortové oplátky do tvaru kornútka, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich susedovi – zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a používa sa dodnes v cukrárňach či pouličných stánkoch so zmrzlinou po celom svete.
Mimochodom, nanuk vraj zase vznikol zo zábudlivosti. Niekto omylom zabudol v chladnú noc vonku nedopitú sladkú malinovku s lyžičkou v poháriku.
Náhodou vznikol aj prvý zmrzlinový koktajl. Výrobcovi malinoviek pánu Greenovi sa minula smotana, a tak sa ju pokúsil nahradiť zmrzlinou. Dúfal, že si to zákazníci nevšimnú. Všimli a ďalšia pochúťka bola na svete.
Zaujímavosti
* Najviac druhov zmrzliny vyrábal cukrár László Kandler v maďarskom mestečku Marceli – 96 druhov. Boli medzi nimi aj príchute ako maková, rumová, ryžová, chalvová, anízová či koňaková. Pikantné je, že nápaditý zmrzlinár zmrzlinu nejedol, pretože jeho žalúdok neznášal studenú stravu.
* Populárna Ruská zmrzlina, teda mrazený krém medzi dvoma oplátkami, je známa od 20. rokov minulého storočia. V 30. rokoch sa zase začali jesť „zmrzliny na paličke“. Názov Eskymo sa používa od roku 1927.
* Veľkými milovníkmi zmrzliny boli prezidenti USA George Washington a Thomas Jefferson.
* V európskom zmrzlinárskom priemysle existuje približne 50 rôznych druhov zmrzliny.
* Najviac zmrzliny sa v súčasnom období spotrebuje v USA. Priemerná ročná spotreba na jedného obyvateľa je okolo 22 litrov.
* Každý piaty človek, ktorý líže zmrzlinu, sa s ňou delí so svojím štvornohým miláčikom – psom alebo mačkou.
Zmrzlinový Vezuv
Najšikovnejších zmrzlinových žonglérov nájdu turisti na Balkáne. Predávanie zmrzliny povýšili na show, keď zmrzlinu vyhadzujú do výšky, vhadzujú ju do kornútka ponad plece, chrbát či na niekoľkometrovú vzdialenosť.
Najnápaditejší zmrzlinárski dizajnéri sú zase Taliani. V ponuke cukrární je zmrzlina naaranžovaná ako pizza, špagety, no majú aj soptiacu zmrzlinu nazvanú podľa sopky Vezuv. Najlepšie vynikne v noci, pretože naozaj soptí a horí. Efekt je jednoduchý. Zmrzlinový pohár sa dá do väčšej misky so suchým ľadom. Odtiaľ je efektný dym, zahaľujúci tvár čašníka, ktorý pochúťku prináša. Na vrch zmrzlinového kopčiska sa zapichne kocka cukru namočená v alkohole a zapáli sa. Zmrzlinový Vezuv tak zahorí modrým plameňom.
Kedysi zmrzlinári dokazovali kvalitu zmrzliny tak, že naplnený kornútok udržali dole hlavou a zmrzlina nevypadla, ani sa neroztiekla. Na prilákanie zákazníkov tvarovali zo zmrzliny rôzne reliéfy, populárny bol napríklad zmrzlinový slon, uložený vo výklade. Ukazoval, že tu je hustá krémová zmrzlina.
