Na obrázku sú talianske Aeolské ostrovy a sopka Etna. Zobrazuje ich trojdimenzionálna snímka z vyspelého kozmického termálneho a emisného rádiometra (ASTER) z kozmickej lode Terra. Prekrýva sa na topografii raketoplánovej radarovej topografickej misie (SRTM). Pohľad je zameraný na juh, v popredí sú Liparské ostrovy a ostrov Vulcano, na obzore sa črtá Etna s tmavými tokmi lávy. Na obrázku tiež vyčnieva kužeľ aktívnej sopky z ostrova Vulcano.
SRTM bola zostrojená na zhromažďovanie trojdimenzionálneho merania povrchu Zeme. Pri získavaní tejto snímky bola umiestnená na palube kozmickej lode Endeavour, ktorá odštartovala 11. februára 2000. Misia je spoločným projektom NASA, Národnej mapovacej a zobrazovacej agentúry (NIMA), Ministerstva obrany USA a nemeckej a talianskej kozmickej agentúry. Riadi ju laboratórium prúdového pohonu NASA v kalifornskej Pasadene.
Keď sa Mississippi vlieva do Mexického zálivu, stráca energiu a zbavuje sa nánosov usadenín, ktoré niesla cestou cez stred severoamerického kontinentu. Rokmi hromadená kopa nánosov a bahna postupne vytvára front delty. Keď sa jedna časť delty upchá nánosmi, front si bude hľadať nové oblasti pre svoj rast. Sťahovavý charakter delty vytvára prirodzenú hrádzu pre ropu. Kvôli nestabilnosti usadenín je táto oblasť len riedko osídlená. Hlavná lodná trasa rieky Mississippi je široký pás tiahnuci sa zo severozápadu na juhovýchod – snímka, ktorú Aster urobil v máji 2000, pokrýva oblasť veľkú 54 krát 57 kilometrov. Nerealistické farby zobrazujú momentálne aktívny front delty Mississippi.
Rádiometer Aster zachytil putujúci čierny dym nad irackým hlavným mestom Bagdad. Nepríjemné výpary vznikli pri hlavných cestných ťahoch a kanáloch. Spôsobili ich zrejme horiace kaluže ropy z poškodených ropovodov. Tento stav poškodzuje životné prostredie a ohrozuje zdravie miliónov Bagdadčanov. Keďže Aster má ideálnu polohu, výborne monitoruje všetky zmeny životného prostredia – či ich spôsobili prírodné, alebo ľudské faktory. Snímka je z posledného marcového dňa.
Tradičná kartografia už prestáva existovať. Desiatky sond z obežnej dráhy okolo Zeme snímkujú povrch našej planéty v rôznych vlnových dĺžkach. Sú vybavené špeciálnymi kamerami a radarmi.
Úplne bežne sa zábery zo satelitov využívajú na komerčné účely: na mapy rekreačných a prímorských oblastí, na výskum pôdy pre poľnohospodárov či na navigovanie zrakovo postihnutých vo voľnej prírode alebo lodí na mori. Sledujú pohyb hurikánov, zaznamenávajú pohyb ľadovcov, skúmajú zamorenie ovzdušia, ale i meniacu sa stlačenú hrúbku ozónovej vrstvy nad pólmi – trochu nesprávne označovanú ako „diera“. Upozornia na lesné požiare, výbuchy sopiek i eventuálne zamorenie rádioaktivitou.
Systém El NiEo – La NiEa nepretrži- te sleduje americko-francúzska sonda TOPEX/Poseidon.
Ani si to neuvedomujeme, ale prístroje okolo Zeme využívame úplne bežne: zapneme si televízor, či použijeme mobilný telefón.
Azda najznámejšie prístroje na snímkovanie Zeme sú Landsat či Spot. Snímkovanie z obežnej dráhy okolo Zeme však bolo niekoľkokrát zahrnuté aj do programu astronautov na raketoplánoch. Najznámejším bol na tento účel vyhradený let raketoplánu Endeavour začiatkom roka 2000. Na palube mal prístroj SRTL, ktorým digitálne zmapoval celú planétu.
Sú prístroje, ktoré majú rozlišovaciu schopnosť päť metrov, ale tajné vojenské sondy majú kamery schopné rozlíšiť z 300-kilometrovej výšky detaily veľkosti niekoľko desiatok centimetrov.
V čase vojny v Iraku sú do vojenských operácií zapájané okrem spomínaných vojenských satelitov aj niektoré komerčné. Jedným z nich je aj ASTER, prístroj zaznamenávajúci teplotné a emisné zmeny nad povrchom Zeme. Z týchto záznamov zhotovuje snímky v umelých farbách. Jeho rozlišovacia schopnosť je 15 až 90 metrov. Snímka horiaceho Bagdadu z 31. marca je jediný satelitný záber z oblasti vojny v Iraku, ktorý je dostupný pre verejnosť. (ml)
