* Premiéra 12. a 13. apríla
„Toto leto nemá kalendár, treba sa v ňom orientovať podľa jabĺk, uhoriek a kvitnúcich stromov,“ radí dobromyseľná Jelizaveta Sergejevna z Muchinovej hry You. Tento poetický text sám nemá kalendár, treba sa v ňom zorientovať podľa toho, čo vieme. Nespoliehajme sa však priveľmi na prírodu: „Ako vonia lipa, keď kvitne? Ako orgován?“ pýta sa mladučká Pirogová.
Text You je rozmarne nejasný, autorka sa v ňom inovatívne pohráva s tými najbanálnejšími frázami, čechovovskými schémami i filmovými narážkami, aby to všetko dala do nového kontextu. Repliky, s ktorými by sa Stanislavskij poriadne zapotil, nedopovedané charaktery i situácie, ale i zvláštny šarm textu je určite výzvou pre tvorcov po dramaturgickej, hereckej i scénografickej stránke. Bolo riskantné, že sa sympatický pokus mladých tvorcov odohral na takej veľkej scéne, pričom neveľmi objavná scénografia nepomohla zmierniť vplyv na činohru nie najšťastnejšieho architektonického riešenia Arény. Stalo sa tak to, že nielen scéna, ale i celá inscenácia nebola ani intímna, ani neevokovala slobodu bulvárov.
Doba Muchinovej hry je neistá, jasné je len to, že sme v Moskve. Podľa scénických poznámok kvitne orgován, vzduch vonia po daždi, chlebe a soli. Nad tým všetkým žiari veľké slnko ako v reklame na Orange. Moskva je v podstate hlavnou postavou hry. Táto krásna milenka nemá rada každého, a nie každému odpúšťa, preto sa Moskovčania - stáli i tí prechodní - ponárajú čoraz hlbšie do svojich vášní a túžob. „Čo si taký smutný, určite si hladný,“ hovoria všetky mamušky sveta svojim smutne zaľúbeným synáčikom. Univerzálnosť témy vychádza z toho, že každý má svoju Moskvu. Žiaľ, v tejto verzii Muchinovej slzám málokto mohol uveriť. Inscenácia nebola ani dôsledne šialená a abstraktná, aby sme sa ani na chvíľu nezastavili ohúrení prúdom nápadov a vtipov, ani dostatočne vypointovaná a presvedčivo zahraná, aby vyvolala súzvuk divákov. V druhej časti sa priam prepadla do melodrámy. Škoda potom viacerých nádejných hereckých kreácií i nápadov.
Produkcia hry v réžii Mariána Amslera sa autorke páčila. Názor, že tvorcovia si hru celkom dobre nevyložili, nedali nám dostatočne najavo, čo o postavách vedia, nevybudovali situácie, je teda pomerne na vode. Ledaže by bola pravda, že autori nikdy nechápu, čo vlastne napísali.
