Oľa Muchinová a Juraj Kukura. FOTO SME - PAVOL MAJER
„Ja nepoňátyj dramaturg,“ kričí mladučko vyzerajúca blondínka pred budovou divadla Aréna. Vysvetľuje, ako na Bonner Biennale nepochopili to, že nepíše len o láske, ale aj o vojne. Dohovárame sa zmesou ruštiny a angličtiny za prítomnosti inscenátorov jej hry nazvanej tak ľubozvučne YOU. Vitálna dramatická autorka Oľa Muchinová prišla do Bratislavy na svoju premiéru s pretlakom energie. Vysvetľuje, že posledných šesť rokov sa venovala predovšetkým svojim dvom deťom, takže teraz už veľmi túži niečo „robiť“.
Autorku na letisku takmer nepoznali. Podľa fotky z bulletinu to mala byť záhadná čierna žena v štýle vamp. Trochu mystifikácie a štylizácie nezaškodí nikomu, umelcom už vôbec nie. So svojím manželom, mladým filmárom, pôsobia uvoľnene - mladí a úspešní. K oranžovej vestičke, v ktorej vyšla aj na scénu pri ukláňaní, a k oranžovým žuvačkám, ktoré mala vo vrecku, si dokúpila náramok z oranžových sklíčok. Budúcnosť má teda jasnú.
Hoci sa jej produkcia hry YOU v moskovskom divadle MCHAT až tak nepáčila, pripustila, že pri pohľade na svoje meno na takomto slávnom plagáte nemohla zostať ľahostajnou. Po tom, čo si mladú dramatičku všimol úradujúci boh ruského divadla Piotr Fomenko, už divadelníci na jej nové hry čakajú. „Niekedy stačí jedna dobrá hra a už človeka považujú za génia.“ Ak by si však mohla vybrať, radšej by prešla do filmu, prinajmenšom do mainstreamu „Ja chcem spraviť čosi skutočne veľké. Viem, že je to nehorázna pýcha, ale mám veľké ambície.“
Hoci sa poetikou vymyká populárnemu trendu písania o „krvi a spermiách“, odvaha jej nechýba. S dieťatkom položeným na stoličke sa počas dielne v Royal Court Theatre v Londýne pokúšala anglických hercov odnaučiť od Stanislavského. „Držia sa ho viac ako naši herci,“ podotkla s rozčarovaním. Do New Yorku sa nebála prísť týždeň po septembri, aby zas presviedčala Američanov o aktuálnosti a globálnosti svojich textov - namiesto povinnej vodky si stačí predstaviť pitie iného, typicky amerického drinku. Verí na znamenia zverokruhu, vraj sa rozplače pri chmúrnych predpovediach o budúcnosti sveta, zaujíma sa o vedecké vynálezy.
Čo ju spája s Čechovom, ktorý sa toľko spomína v súvislosti je jej hrami? „Dáva mi právo robiť to, čo robím. Je pre mňa akýmsi ochranným štítom. Inak by ma asi odpísali, svet divadla je mužským svetom.“
