FOTO - PGU

„Autorka uvažuje nad komunikáciou a jej formami z rôznych uhlov pohľadu, uvedomuje si najmä jej absolútnu prítomnosť v živote jednotlivca, pozitívne, ale aj negatívne vplyvy na každého z nás,“ hovorí kurátorka výstavy Mira Putišová, ktorá s Adámkovou spolupracovala aj na jej vlaňajšej výstave v Galérii mladých v Nitre. „Vtedy vytvorila objekty z veľkorozmerných plátien - malieb, do obsahu ktorých sa premietlo jej zaujatie touto témou.“

Tentoraz sa autorka, ktorá pred tromi rokmi skončila štúdium maľby u Rudolfa Sikoru na Vysokej škole výtvarných umení, prezentuje tromi objektami - pracovným stolom so slúchadlami, sololitovými maľbami a kolážami z novín a do tretice kartónmi, nainštalovanými na stenách. „Komunikátorom - teda sprostredkovateľom informácie je v tejto miestnosti všetko, zastúpené v polohe hravej metafory, viažucej sa k forme či k významu.“

Postupný prechod od maľby do polohy objektu a inštalácie je prejavom autorkinho uvažovania o momentálnej pozícii maľby a hľadania nových kontextov jej uplatnenia s presahmi aj do iných výtvarných žánrov. „Adámková pokladá maľbu za istú komunikačnú jednotku medzi ňou a prostredím a poukazuje na obojstranný vzťah medzi nimi a takýmto uvažovaním dospela k aktuálnemu na prvý pohľad (ne)maliarskemu projektu.“

Vizualizácia, palpácia a askultácia, pripomínajúce medicínske vyšetrovacie metódy, ktorými Adámková nazvala tri vystavované objekty, sú zjavne inšpirované jej stredoškolským zdravotníckym štúdiom. Predovšetkým však symbolizujú tri komunikačné zmysly - zrak, hmat a sluch. „Komunikácia, čiže prenos informácií, je však v prvom rade jav fyzicky neuchopiteľný, vnímateľný len prostredníctvom jeho sprostredkovateľov, či už ide o rozhovor, tlačený novinový text, televíznu reportáž, telefonát alebo e-mailovú správu. Autorkino použitie jednotlivých artefaktov, ktoré ako nosiče či spúšťače komunikácie slúžia, poukazuje na túto zaujímavú paradoxnú spojitosť,“ dodáva kurátorka.

Autorka pritom nepočíta s účasťou diváka, ktorý sa ocitne v univerzálnom komunikačnom prostredí, len v úlohe pozorovateľa. „Otvára s ním hru v jasne stanovenej réžii, ktorá ho núti, aby sa stal jej súčasťou.“

ALEXANDER BALOGH