Európska únia je už dnes byrokratické a málo demokratické teleso a po rozšírení o desiatich nových členov sa situácia ešte zhorší. Včera ráno sa v Aténach preto hovorilo o zmenách jej fungovania.
Slovenská delegácia sa zúčastnila na rokovaní Európskej rady predsedov vlád členských krajín únie s predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom a predsedom Konventu o budúcnosti Európy Valéry Giscardom d‘Estaign.
Predstavitelia malých členských krajín sa stretli ešte predtým. „Všetci 17 sme sa zhodli, že je niekoľko princípov, ktoré sú pre nás spoločné. Záleží nám na tom, aby každý členský štát mal rovnaké práva, aby sme si boli rovnocenní,“ povedal po stretnutí premiér Mikuláš Dzurinda.
„Malí“ podporili zachovanie doterajšieho princípu „jedna krajina – jeden komisár“. Rozhodnutia by sa však mali prijímať kvalifikovanou väčšinou, nie jednohlasne ako doteraz.
Malé štáty sú za zachovanie rotujúceho predsedníctva a odmietli návrh, aby bol predseda Rady únie, ktorým je vždy premiér predsedajúceho štátu, nahradený stálym prezidentom.
Potom svoje požiadavky predniesli ostatným krajinám, ktoré síce neprijali nijaké konkrétne závery, ale zaviazali d‘Estaigna, aby na summite v Solúne 20. júna predložil výsledok práce Konventu. Nevyhoveli jeho želaniu, aby Konvent dostal viac času na dokončenie práce, ani gréckemu zámeru zvolať zvláštny summit 30. júna, ktorý by sa zaoberal ústavou únie.
Summit dnes pokračuje konferenciou na tému „Spoločné susedstvo“. Okrem členských a pristupujúcich krajín sa na nej zúčastňujú aj predstavitelia balkánskych krajín, Ruska a Ukrajiny.
V Aténach sa prvýkrát konal neformálny summit 25 krajín, po včerajšom podpise prístupovej zmluvy sa v tomto počte budú stretávať na všetkých schôdzach únie.
(mar)
