Britský vojak kráča pri zničenom irackom tanku T55. Tie sa americkým Abramsom nemohli rovnať. FOTO - REUTERS
Bol Irak ukážkou toho, ako budú vyzerať vojny vedené Amerikou a jej spojencami v najbližších desaťročiach?
Vojenskí analytici sa teraz dohadujú, či vojna v Iraku potvrdila správnosť koncepcie amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý pôvodne odmietal premiestniť na Blízky východ státisíce vojakov a tisícky tankov a tvrdil, že na zvrhnutie diktatúry stačí rýchly a rozhodný úder vykonaný malým počtom elitných jednotiek. Alebo majú pravdu zástancovia tradičného spôsobu vedenia vojny, podľa ktorých si nakoniec museli postup na Bagdad aj tak vybojovať delá a tanky sprevádzané pechotou.
Vojenská operácia v Iraku bola napokon akýmsi kompromisom medzi dvoma koncepciami a kompromisne aj vyznela.
Potvrdilo sa, že málopočetné, dobre vycvičené a vyzbrojené elitné jednotky dokážu koordinovanou činnosťou zasadiť protivníkovi ťažký a možno až rozhodujúci úder. Ich význam bezpochyby rastie rovnako ako význam bômb a rakiet s presným navádzaním.
Na vytváranie nátlaku, ovládnutie a zaistenie krajiny sú však stále potrebné početné jednotky. Aj po Iraku tak platí niekoľko storočí platná téza, že pechota je kráľovnou bojiska.
Navyše nie je isté, či skúsenosti získané pri porážke obra na hlinených nohách, ktorým sa ukázal Saddámov režim, je možné zovšeobecniť a použiť pre prípad krajiny, ktorej armáda sa naozaj bude chcieť brániť.
Rumsfeldova koncepcia nie je až taká úplne nová. Zodpovedá všeobecným trendom vývoja vojenstva na Západe odvtedy, čo obranní plánovači NATO prestali počítať s obrovskými tankovými bitkami na východoeurópskych nížinách a boj medzi dvoma tábormi sa stále viac odohrával na pôde tretieho sveta.
S určitým preháňaním by sa dalo povedať, že to, čo sa spojencom podarilo v Iraku, pripomína nemecký blitzkrieg vo Francúzsku v roku 1940. Proti sebe stáli dve masové armády, francúzska však bola vycvičená zastaraným spôsobom a vnútorne rozložená. Nemecká bola naopak výborne vycvičená amala vysokú motiváciu. Medzi nemeckou a francúzskou technikou nebol výrazný rozdiel, to ale vynahradil spôsob, ako dokázali Nemci existujúcu techniku využiť. Výsledok poznáme. Smutné však bolo, že vtedy stáli vojenské výhody na strane tyranie.
