
Palác Zappeion, kde sa uskutoční schôdzka najvyšších predstaviteľov. FOTO - ČTK/AP
Aténska Agora bola miestom, kde sa odohrávala prevažná časť verejného života v Aténach od 6. storočia p. n. l. až do 4. storočia po Kristovi. Prevládala tu síce hlučná nálada trhoviska, ale v nej kvasili demokratické inštitúcie často až neuveriteľne podobné dnešným.
Okolo Hefaistovho chrámu rastú mandľovníky a olivovníky rovnako ako pred tisícročiami. Na troch hektároch sa rozkladajú pozostatky obchodných galérií - stoa (v jednej z nich sa zrodila filozofia stoikov), pôdorys „tholosov“, kde sa schádzali na obed senátori, či vykopávka Metroonu, chrámu olympských bohov. Práve tu sa čítali oficiálne oznámenia o nových zákonoch, rozsudkoch, vymenovaniach do úradov.
Prezidenti a premiéri zmluvu podpíšu pod strechou so 45 dórskymi stĺpmi. Môžu si pritom obzerať ostraki alebo kameninové nádoby používané pri výkone trestu smrti. Sú rovnaké ako tá, z ktorej o kúsok ďalej Sokrates vypil jed.
Na Agore kázal svätý Pavol, vyčíňalo niekoľko vĺn barbarských nájazdníkov, vyrastali a zanikali kostoly. Jej odkrytie si v minulom storočí vyžiadalo zbúranie 350 domov. Dnes je oázou pokoja v rušnom veľkomeste. Je to dobré miesto na podpis historických zmlúv. (čtk)