BRATISLAVA – Vyššie územné celky by sa mali premenovať na župy. Návrh je súčasťou projektu na ďalšiu decentralizáciu verejnej správy do roku 2006, ktorý do vlády predložil Viktor Nižňanský.
Zástancovia premenovania hovoria, že župa je oveľa zrozumiteľnejší pojem a má aj historickú opodstatnenosť. „Je to úplne tradičný názov, najtradičnejší, aký môže byť,“ povedal SME známy historik, ktorý nechcel byť menovaný.
O zavedení pojmu župa sa vážne naposledy hovorilo asi pred dvoma rokmi v súvislosti s reformou verejnej správy. Návrh neprešiel. Odporcovia tvrdili, že slovo má neslovanský pôvod a spája sa s Uhorskom.
Historik oponuje: „Je to slovo slovanského pôvodu a Maďari ho prevzali.“ Niektoré hypotézy hovoria, že slovo župa vzniklo niekde na území dnešnej Juhoslávie a používalo sa už za čias Veľkej Moravy.
„Chcel som, aby sa to zjednodušilo a aby sme sa vrátili k historickému názvu,“ povedal predseda trenčianskeho VÚC Štefan Štefanec. Po novom by sa už aj oficiálne volal župan. Tvrdí, že ostatní predsedovia VÚC majú podobný názor. Názov vyšší územný celok je podľa neho príliš zložitý a ľudia si ho často mýlia. „Teraz nám nevedia prísť na meno, je to ľudová tvorivosť, čo všetko sme,“ hovorí.
Milan Hort z SDKÚ, predseda parlamentného výboru pre verejnú správu, hovorí o „nepochopení a možno nevedomosti“ tých, čo župy nechceli. Člen výboru Miroslav Číž zo Smeru by s novým názvom nemal problém, ale považuje to za „hlboko nepodstatnú otázku“. Zaujímal by ho názor historikov, lebo župa bola označením územného celku z obdobia, keď bolo Slovensko súčasťou Uhorska a „pre niektorých občanov to môže byť citlivé“.
„Tieto argumenty sú irelevantné. Slovensko má s Uhorskom svoju históriu veľmi úzko spätú a to by sme tiež nemali vymazávať z mapy našej histórie,“ myslí si Hort. K historickým názvom sa vrátili aj v susedných krajinách. V Čechách šéfuje samosprávnemu kraju „hejtman“ a v Poľsku „vojvoda“. (rp)
