Pohľad na vybrakované a vypálené police je tragický. Za jednu noc všetko ukradli gangy, ktoré využili bezvládie po páde Saddáma Husajna.

„Toto muselo byť zorganizované. To nie je len obyčajná zlodejčina. Ide o viac. Má nás to zničiť, naše dedičstvo, našu identitu, našu hrdosť,“ hovorí iracký maliar Moadžad al-Haidari a márne hľadá svoje obrazy, ktoré ešte prednedávnom viseli v Saddámovom kultúrnom centre.

Irak sa nachádza na území starovekej Mezopotámie, práve tu bola kolíska civilizácie. Ľudia, ktorí žili medzi riekami Eufrat a Tigris, začali ako prví študovať hviezdy, vymysleli prvé písmo a prvé písané zákony.

„Iracké národné múzeum bolo jediným múzeom na svete, ktoré mohlo ukázať krok za krokom celú históriu ľudstva,“ hovorí profesor archeológie Bagdadskej univerzity Moadžad Damerdži. „Tieto svedectvá našej vlastnej minulosti zmizli.“ Strata je nevyčísliteľná. Nielen pre Iračanov, ale pre celé ľudstvo.

Medzi najcennejšie pamiatky, ktoré zmizli, patrí váza z Uruku a harfa z Uru. Oba tieto poklady pochádzajú z čias sumerskej ríše – z obdobia medzi rokmi 3000 až 2500 pred Kristom.

„Prešli miestnosť za miestnosťou. Všetko, čo mohli, zobrali a ostatné zničili, aby ukázali, že tu boli,“ hovorí Damerdži. Sochám z kameňa odlomili hlavy. Celková škoda ešte stále nie je určená: bez elektriny to zamestnanci múzea nedokážu odhadnúť.

Podobná situácia je v Irackej národnej knižnici. V závanoch vánku poletujú na schodoch knižnice žlté lístky z katalógov. Vnútri je ešte stále teplo a na zemi sú obhorené knihy. Nezostala ani jedna. Všetky sú zničené. „Tu bola zapísaná celá iracká kultúra. Američania sa prizerali, ako to tu ničia. Nestačilo, že zničili naše domy, našich ľudí? Museli zničiť aj našu históriu?“ pýta sa nahnevaný vedec Tarík Abdulrazak.

V Bagdade síce rabovali Iračania, ľudia však vinia Američanov: nezabránili tomu.

Autor: kos