dnes už o šesť až osem rokov ako my.
„Zdravie obyvateľov Slovenska nebude lepšie, kým sa nerozhodnú piť menej alkoholu, menej fajčiť a jesť menej mäsa s vysokým obsahom tuku,“ povedal Benn Slay z Rozvojového programu OSN, ktorý sa podieľal na príprave správy o ľudskom rozvoji Slovenskej republiky.
Autori správy dodávajú, že zdravie je spojené aj s dosiahnutým vzdelaním, ekonomickou situáciou, nezamestnanosťou.
Dobre nevychovávame ani deti – neučia sa o zásadách zdravej životosprávy, odmietať fajčenie, alkohol a drogy, trendy zdravej výživy sa neodrážajú ani v strave v školských jedálňach.
Zdravie obyvateľov Slovenska však ovplyvňuje aj kríza v zdravotníctve. Správa kritizuje aj lekárov, ktorí, ako vyplynulo z prieskumu, nedostatočne informujú pacienta o jeho chorobe a plánovaných spôsoboch liečenia.
Slováci zdravie vnímajú najmä cez liečenie zlého zdravotného stavu. Zabúdajú na prevenciu a vlastnú zodpovednosť za kondíciu, ktorým prikladajú najmenšiu dôležitosť. Na kvalite zdravia sa však 50 až 60 percentami podieľa práve strava, fajčenie, pitie alkoholu, telesná aktivita, potom nasleduje napríklad stres a spoločenské kontakty.
Správa hovorí, že na Slovensku je stále veľmi veľa tuhých fajčiarov a oproti Európskej únii veľmi veľa ľudí umiera na srdcovo-cievne ochorenia (55 percent úmrtí v roku 2000) a nádory (22,6 percenta úmrtí).
Do nemocnice sa Slováci dostávajú opäť najmä v dôsledku ochorení srdca a ciev a rakoviny. Rastie aj počet ľudí s cukrovkou, psychiatrickými ochoreniami, zvyšuje sa výskyt syfilisu a rast hospitalizácie drogovo závislých.
(haj)