Bagdad 15. apríla (TASR) - Vojna v Iraku sa chýli ku koncu a témou číslo jedna sa stáva mierová budúcnosť a nová administratíva, ktorá nahradí porazenú diktatúru Saddáma Husajna. Súčasné mocenské vákuum má dočasne vyplniť americký generál Jay Garner, ale kto príde po ňom? Najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje meno šéfa hlavnej exilovej organizácie Iracký národný kongres (INK) Ahmada Šalabího. Päťdesiatosemročný Šalabí je šiitský moslim a z Iraku odišiel v polovici 50. rokov ešte pred pučom, pri ktorom bola zavraždená kráľovská rodina. Žil hlavne v USA a v Británii, kde tiež po vojne v Perzskom zálive v roku 1992 založil Iracký národný kongres. Má britské občianstvo a je úspešný obchodník. Všetci, čo sa ním niekedy stretli zdôrazňujú, že to je tiež veľmi charizmatická osobnosť. Podporujú ho hlavne tzv. americkí jastrabi, teda stúpenci tvrdej konzervatívnej politiky a americké ministerstvo obrany. Jeho odporcovia ho preto niekedy označujú za bábku Pentagónu. Okrem toho za ním stojí americký viceprezident. Keď Dick Cheney po príchode amerických tankov do Bagdadu hovoril o rokovaniach o zostavovaní novej irackej vlády, padlo práve meno Ahmad Šalabí. Na druhej strane Šalabí zrejme nemá podporu americkej spravodajskej služby CIA, ani ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa ponáhľalo s vyhlásením, že akékoľvek rokovania o novej irackej vlády neznamenajú automaticky Šalabího "korunováciu". Ministerstvo zahraničných vlani pozastavilo financovanie INK kvôli obvineniam, že je to skorumpovaná organizácia. Šalabí to ale odmieta a tvrdí, že audítori nikdy v jeho účtovných knihách žiadnu chybu nenašli. No nejde o prvé takéto obvinenie. Šalabí bol v Jordánsku v neprítomnosti odsúdený za bankové podvody.
Keď koncom 80. rokov skrachovala významná jordánska banka Petra, tunajšie úrady z krachu vinili Šalabího a súd mu vymeral 22 rokov ťažkých prác. Zhabali mu tiež všetok majetok v Jordánsku - vrátane mramorového paláca, ktorý sám navrhol. Šalabí niekoľkokrát zopakoval, že celé obvinenie bolo vykonštruované. Šalabí je už momentálne v južnom Iraku a tvrdí, že ho krajania po príchode z exilu vľúdne prijali, ale veľa Iračanov mu nedôveruje už len preto, že pre nich stelesňuje figúrku Spojených štátov. Práve Šalabí začiatkom 90. rokov inicioval povstanie, ktoré nakoniec Američania nepodporili a Saddám Husajn tvrdo potrestal. Zaujímavé je, že Šalabí začiatkom apríla v televíznom rozhovore vyhlásil, že sa nebude uchádzať o vysoké funkcie. Doslova povedal, že jeho poslanie končí s oslobodením Iraku od Saddámovho režimu. To napokon v pondelok zopakoval francúzskemu denníku Le Monde a vyhlásil, že na stredajšie rokovanie amerických zástupcov s irackými frakciami pošle do Násiríje svojho zástupcu. Nadchádzajúce týždne, či skôr mesiace ukážu, ako vážne to myslel.
