l je, že ju nikdy nerobí domáca pobočka, ktorá by mohla byť určitým spôsobom ovplyvnená prostredím, v ktorom žije.
Ako zbierate informácie o Slovensku, keď pripravujete správu?
„Je to rovnaký postup ako všade vo svete. Využívame všetky druhy dostupných prameňov - osoby, ktorých ľudské práva boli porušené, právnikov, ktorí ich zastupujú, aktivistov v oblasti ľudských práv, novinárov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. V Londýne sa monitorujú aj dokumenty vlády a mimovládnych organizácií. Snažíme sa overovať informácie. Ak niekoho napadla polícia, musí poskytnúť aj lekárske potvrdenie o zraneniach. Využívame aj tvrdenia svedkov. Samozrejme, často je problémom, že svedkovia chýbajú.“
Koľko ľudí na Slovensku sa podieľa na vytváraní týchto správ?
„Nemôžem povedať presné číslo. Nie je to tak, že by sme mali vytvorenú systematickú sieť informátorov. Takto to nefunguje. Je to skôr neformálna spolupráca z prípadu na prípad.“
Ako ste postupovali v prípade smrti Karola Sendreia? Kto sa podieľal na vašej správe?
„V Londýne sme monitorovali všetky dostupné informácie publikované na Slovensku. K dispozícii boli pomerne detailné správy s výpoveďami obetí. Boli sme aj v kontakte s právnikom, ktorý zastupoval obete v tomto prípade. Diskutovali sme o tomto prípade aj s vládnym splnomocnencom pre rómske otázky. Tento prípad je skutočne tragický.“
Vo vašej správe uvádzate, že polícia na Slovensku s Rómami zaobchádza zle a za trestný čin jedného z nich trestá celú komunitu. Nezdá sa vám to zjednodušené, čo môže pomôcť aj vašim kritikom?
„Incident, ktorý dokumentuje takýto postup polície, sa odohral…“
V Žehre. O tomto prípade ste oprávnene informovali vo svojej poslednej správe.
„Áno. Ale to je len jeden z mnohých, bolo ich viac. Takýto prístup polície a metódy sa nepoužívajú len na Slovensku, ale aj v susedných krajinách. Je to veľmi nešťastný spôsob správania.“
Môžete spomenúť viac prípadov policajného násilia s podobnými znakmi?
„Áno. V septembri 2000 sa odohral veľmi podobný incident v Plaveckom Štvrtku. V októbri 1998 v Hermanovciach. Sú to tri najvážnejšie incidenty, o ktorých sme informovali vládu.“
Ale podľa vašej formulácie to vyzerá, akoby sa to dialo neustále.
„Musím upozorniť aj na to, že počet incidentov, na ktoré sme upozorňovaní, sa nezhoduje s počtom, ktorý sa skutočne odohrá. V niektorých prípadoch totiž nemáme dostatok informácií, aby sme mohli konať. Aj naše možnosti sú limitované, ja mám na starosti sedem krajín.“
MAREK CHORVATOVIČ
