Honduraskí reprezentanti Limbert Perez (vpravo) a brankár Noel Valladares (uprostred) sa neúspešne pokúšajú zabrániť gólu Kolumbijčana Victora Aristizabalda v semifinálovom zápase na turnaji Copa America v kolumbijskom Manizales. Kolumbia zvíťazila 2:0 a vo finále nastúpi proti Mexiku. FOTO –TASR/AFPMANIZALES – Druhým finalistom majstrovstiev Južnej Ameriky vo futbale – Copa America sa stala domáca Kolumbia, ktorá zdolala najväčšie prekvapenie turnaja Honduras 2:0. V prvom polčase otvoril skóre už v 6. min Bedoya a Aristizabal posunul v 63. min prvýkrát od roku 1975 do finále kolumbijských futbalistov. Domáca reprezentácia nedostala na turnaji ani gól a v noci z nedele na pondelok nášho času sa pokúsi proti Mexiku zložiť reparát za poslednú finálovú prehru s Peru. Honduraský náhradník za Argentínu sa stretne v boji o 3. miesto s Uruguajom.
Kolumbia – Honduras 2:0 (1:0). Góly: 6. Bedoya, 63. Aristizabal, 35 000 divákov.
(sita)
Ach, bože môj! – skríkla v pondelok niekoľko minút pred polnocou kolumbijského času futbalová Brazília. Jej miláčikovia prehrali s Hondurasom 0:2. A reakcie futbalového sveta nedali na seba dlho čakať.
Už ráno sa objavili v brazílskych novinách palcové titulky: Que verghona, Brasil! – Aká hanba, Brazília!, ale aj iné, označujúce prehru brazílskeho mužstva so stredoamerickým trpaslíkom za katastrofálnu, hanebnú, za najväčšie poníženie v histórii brazílskeho futbalu. Denník Folha napísal, že brazílski futbalisti pripravili svojmu divákovi najväčšie utrpenie v histórii futbalu. Mnohé noviny sa pýtajú: S kým sme to vlastne prehrali? S mužstvom, ktoré zbalilo kufre na poslednú chvíľu a prišlo bez viacerých svojich kvalitných hráčov, skôr sa pobaviť, a nie vyradiť z majstrovstiev Južnej Ameriky Brazíliu! Neslýchaná hanba. Trpeli sme loptovou šou Hondurasu. Denník Globo konštatoval: Je to najväčší výsmech v našej futbalovej histórii.
V predpoludňajších hodinách protestovali stovky mladých pred budovou Brazílskej futbalovej konfederácie (CBF) v Riu de Janeiro. So šašovskými nosmi, symbolizujúcimi úlohu ich futbalistov v Kolumbii, zahádzali budovu čiernymi balónikmi a pokreslili ju obrázkami potápajúceho sa Titanicu. Výkrikmi požadovali odchod Ricarda Teixeiru, prezidenta CBF, ktorého považujú za hlavného pôvodcu súčasnej krízy brazílskeho futbalu. Svoj protest vyjadrili dokonca aj brazílski homosexuáli a v mene riaditeľa Grupo Gay de Bahia žiadajú hlavu trénera Scolariho. V ich prípade však ide asi o pomstu za Scolariho hanlivé vyjadrovanie sa o tejto časti populácie počas jeho trénerského pôsobenia v Kuvajte.
V dejisku turnaja Kolumbii prehra Brazílie zatienila triumf jej „kávového výberu“ nad Peru. Za historický, nevídaný, nezabudnuteľný, unikátny a zrodený práve v Kolumbii označuje úspech Hondurasu nielen kolumbijská tlač, ale venovali mu pozornosť aj všetky rozhlasové a televízne stanice. Dennik El Espectador napísal: Ak štadión Maracana písal slávne kapitoly brazílskeho futbalu, štadión Palogrande v kolumbijskom mestečku Manizales vojde do histórie juhoamerického futbalu ako miesto najponižujúcejšej prehry Brazílie na najstaršom turnaji reprezentačných mužstiev na svete.
Argentínske noviny udalosť šikovne využili a nezabudli si prihriať polievočku, keď hrdo vyhlásili, že to všetko vďaka Argentíne. Keby jej reprezentácia prišla do Kolumbie, nebol by tam Honduras. A športový denník Olé k tomu dodáva: „… a ešte k tomu ich vyfackali v modro-bielych pruhovaných dresoch, v dresoch Argentíny!“ (Dresy Hondurasu však symbolizujú modro-bielu pruhovanú zástavu Hondurasu – pozn. autora).
V stredoamerických krajinách sú futbaloví fanúšikovia hrdí na svojho suseda a jeho úspech využili na tradičnú fiestu. Panamská tlač napísala: „Honduras sa smeje, Brazília plače.“ V Salvádore a Kostarike to mnohé denníky považujú za hrdinský čin. Kostarická Prensa Libre: „Zverenci Ramóna Maradiaga ponížili cariocas a dosiahli hrdinský čin.“
Brazílska reprezentácia už opustila Cali, kde mala prenajatý hotel až do 30. júla, keď sa šampionát skončí. Brazílska futbalová federácia objednala 60 izieb, za ktoré už vopred zaplatila 103-tisíc dolárov. Zaplatený bol aj 93-členný personál, ktorý mali Brazílčania permanentne k dispozícii.
PRE SME – MILAN SEMAN
