S radosťou prijímame nový život, ktorý so sebou prináša.
Vyniesli sme Murienu zo vsi…
Už v minulosti bola jar pokladaná za mimo- riadne obdobie. Naši predkovia sa tešili na žičlivejšie obdobie po mrazivej zime a jar považovali za začiatok nového roka. Verili, že striedanie ročných období spôsobujú nadprirodzené sily. Príchod priaznivejšieho počasia podľa nich závisel od vôle bohov. Aby si získali ich priazeň a privolali zmeny v prírode, utiekali sa k rôznym rituálom a obradom. Bohom vegetácie a plodnosti obetovali figurínu (pôvodne možno aj živú bytosť), ktorá akoby zhmotňovala zimu, chorobu a smrť. Tento zvyk sa u nás v živej podobe zachoval až do prvej polovice minulého storočia. S oblečenou bábkou, ktorá sa v rôznych oblastiach inak volala (Morena, Muriena, Murija, Marmuriena, Kyselica alebo v mužskej podobe Dedko či Kyseľ) sa chodilo po chotári. Za dedinou figurínu vyzliekli a spálili ju alebo hodili do vody. Išlo o symbolické vynesenie zimy, zneškodnenie chorôb, moru, krupobitia, požiaru a ostatného zla, ktoré mohlo zasiahnuť obec. S Morenou sa najčastejšie chodilo na Smrtnú nedeľu, teda dva týždne pred Veľkou nocou alebo týždeň pred či po Smrtnej nedeli. Po „odstránení“ zimy mohla začať jar.
Priniesli sme novô leto…
Na Kvetnú nedeľu (poslednú nedeľu pred Veľkou nocou) sa chodilo s letečkom - zeleným konárom z vŕby alebo liesky, ktorý bol ozdobený stuhami, niekedy aj maľovanými vajíčkami Chodilo sa po dedine so spevom a vinšovaním prosperity a hospodárskeho rozkvetu. Bol to symbol leta a nového nastupujúceho úrodného roka. Na Podpoľaní napríklad dievčatá spievali: Doniesli sme vám zeleného hájika, pod husi, pod sliepky, aby vám dobre vajcia niesli a nám za posluhu niečo oferovali.
Na Kvetnú nedeľu si ľudia dávali v kostoloch posväcovať vŕbové vetvičky - maňušky či bah-niatka. Doma ich zastrčili za hradu alebo rám obrazu. Verili, že takto uchránia dom pred búrkou a bleskom.
Fašiangy, Turice, Veľká noc ide…
Najvýznamnejším obdobím, v ktorom sa ľudové tradície prelínali s kresťanskými, bola doba Veľkej noci. Dodnes, aj keď možno len symbolicky, uchovávame niektoré tradičné zvyky. Pripomeňme si ich pôvodný význam.
Veľká noc je najvýznamnejším sviatkom kresťanov. Spája sa s pamiatkou umučenia a vzkriesenia Ježiša Krista, s oslavou víťazstva života nad smrťou. Sviatkom predchádza štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa ľudia obmedzovali v jedení a pití. Veľkonočný týždeň otvára už spomínaná Kvetná nedeľa - deň, kedy vstúpil Ježiš do Jeruzalema. Typickým jedlom na tento deň boli rezance s makom ako symbol dlhých klasov plných zrna.
Počas Škaredej stredy sa nikto nesmel mračiť, lebo by mu to ostalo. Zelený štvrtok bol posledným dňom, kedy v kostoloch zvonili zvony. Zaviazali ich a zamenili za rapkáče. V Zelený štvrtok bol Ježiš zajatý, predpovedal však svoje zmŕtvychvstanie. Z ľudových zvykov je známe umývanie sa v potoku pre zdravie a krásu. Tečúca voda na zelený štvrtok mala vraj moc odplaviť choroby. Jedol sa špenát, alebo iný „zelený“ prívarok.
Veľký piatok - deň smútku
Na Veľký piatok bol Ježiš ukrižovaný. Preto je tento deň považovaný za deň smútku, ticha a rozjímania. S tým súvisí aj dodržiavanie prísneho bezmäsitého pôstu. Varili sa len kyslé polievky, strukoviny či ryby. Aj v tento deň ľudia verili v očistnú silu veľkonočnej vody. Chodili sa umývať do potokov alebo si z nej naberali a kropili domy, aby boli uchránené od zlých síl.
Počas Bielej soboty Ježiš odpočíval v hrobe. Ľud sa pripravoval na jeho vzkriesenie. Varili šunku, údené klobásy, chystali huspeninu, piekli baránka alebo veľkonočný koláč. Jedla sa však nedotkli, pripravovali ho na druhý deň - Veľkonočnú nedeľu. Ježiš vstal z mŕtvych, tým vyvrcholila veľkonočná oslava. Ráno ľudia nosili do kostola posvätiť veľkonočné jedlá a po príchode z omše začal slávnostný obed. Nesmelo chýbať varené vajíčko, ktoré sa rozdelilo na časti. Každý člen kúsok zjedol, a tým zaručil súdržnosť rodiny.
Daj vajíčka do košíčka…
Posledným veľkonočným dňom je Veľkonočný pondelok. Na našom území sa stretli dve tradície, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdravie, prosperitu a úrodný rok. Podľa západnej kultúry sa tento zámer mal dosiahnuť šibaním prútikmi, východoeurópska kultúra preferovala polievanie očistnou vodou. Želanie zdravia a šťastia sa odmeňovalo pohostením a maľovanými vajíčkami. Vajíčko ako symbol plodnosti, úrodnosti a nepretržitého života už od pohanských dôb, sa zdobilo varením v cibuľových šupkách, vyškrabávaním, farebným voskom, strihanou slamou a inými technikami.
Ďalšie symboly jari
Aj keď mnohé zo starých zvykov našich predkov už dodržiavame len symbolicky, príchod jarných sviatkov sa určite odrazí v každej domácnosti. Niekto si vyseje obilie a do záplavy zelených lístkov naaranžuje vyzdobené vajíčka. Iná gazdinka upečie veľkonočného baránka - ako kresťanský znak Ježiša Krista. V rodinách s malými deťmi sa misky zaplnia čokoládovými zajačikmi. Zajačik symbolizuje šťastie a plodnosť, ale podľa biblie aj skromnosť a pokoru.
Či už veľkonočné sviatky oslávite so všetkými tradičnými zvykmi alebo len využijete voľné dni na oddych či rekreáciu, prežite ich v pokoji a radosti.
Autor: Hana KYSEĽOVÁ
