u, ktorá nikdy nebola jej hlavnou disciplínou.
„Ja som na ňu pyšný,“ hrdo skonštatoval v mixzóne Martinin tréner Steve Collins, hoci pred finále veril, že bude zlatá. „Začala výborne, tak rýchlo prvú stovku, po ktorej bola druhá, vari ešte nikdy neplávala, ale ďalšie dve päťdesiatky už boli pomalšie,“ dodal Steve a potľapkal Martinu po pleci.
Ona len krčila plecami. „Čo k tomu povedať? Stuhla som. Asi po stotridsiatich metroch som cítila, že už nedokážem zrýchliť,“ priznala 25-ročná Slovenka. „Určite to bude aj prípravou, ktorá nebola zďaleka ideálna. Veď od olympiády ubehlo len desať mesiacov. To boli preteky môjho života. Tam som si zaplávala maximá. Tento šampionát bol aj na mňa trochu skoro. Myslím mentálne. A ani so Stevom som toho veľa nenatrénovala. Do apríla som ho poriadne nevidela. Aj preto som zvažovala, že si na tento šampionát zvolím menej disciplín.“
Kvôli krauliarskej dvojstovke dokonca pre časovú kolíziu vynechala druhú najobľúbenejšiu disciplínu (100 m motýlik). Netušiac, že Holanďanka Inge de Bruijnová, ktorá na nej obhajovala olympijské zlato, sa z nej včera odhlásila. „Keď sa to Steve dozvedel, začal nadávať. Kto by čakal, že sa odhlási z disciplíny, ktorú môže hladko vyhrať,“ čudovala sa Martina. „Medzi semifinále motýľa a finále kraula však bolo len štyridsať minút. To sa nedá zvládnuť. Musela som si vybrať. A motýlika som vypustila len preto, že je tam Inge a nemám šancu vyhrať. Ktovie, možno som sa napokon nerozhodla správne.“
A ako prijala fakt, že po dlhom čase zostane bez medaily? „No čo už, sú aj takí, ktorí sem vôbec neprišli. Ktorí to ani neskúsili. Ale neberiem to tragicky, dalo sa čakať, že takáto sezóna príde.“
