a proti teroristickým útokom ťažké peniaze. Považujú sa za jednu z prekážok izraelsko-palestínskeho mieru.
V nedeľu Ariel Šaron povedal, že si napriek bolestivosti svojho rozhodnutia vie predstaviť, že by sa židovské osady zrušili. To všetko v mene mieru s Palestínčanmi. Po súhlase so vznikom palestínskeho štátu je to za posledný polrok ďalší prekvapivý zvrat v rétorike Ariela Šarona.
Ariel Šaron však nikdy nerobí veci len tak. Jeho vyjadrenia sú presne naplánované a načasované. Rozhovor pred židovským sviatkom Pesach poskytol ľavicovo-liberálnemu denníku Haarec. Ide o raritnú komunikáciu, navyše s denníkom, ktorý pred voľbami svojimi odhaleniami o podozrivom financovaní Šaronovej kampane, premiérovi dobre zavaril.
Haarec však čítajú vo Washingtone a o to Šaronovi išlo. Včera tam totiž odcestoval jeho poradca Dov Weisglass, aby s Američanmi obnovil pre vojnu v Iraku a sporom v palestínskej samospráve pozastavenú debatu o takzvanej cestovej mape - teda mierovom pláne pre Izraelčanov a Palestínčanov. Izrael síce skresal pôvodných 100 výhrad k plánu na pätnásť, je však dobré s Američanmi hovoriť v atmosfére kompromisu ponúkaného Palestínčanom.
Ariel Šaron v rozhovore, ktorý povrchnejší pozorovatelia izraelskej reality považujú za prelomový, veľmi jasne naznačil, kam je Jeruzalem ochotný s kompromismi zájsť. Palestínčanom odkázal, že by sa mali vzdať myšlienky návratu palestínskych utečencov. Takýto krok by totiž výrazne zmenil skladbu izraelského obyvateľstva v neprospech Židov. Navyše, každý izraelský premiér, ktorý by pripustil návrat palestínskych utečencov, ale aj rozdelenie Jeruzalema, by si podpísal dekrét o vlastnej politickej poprave.
Šaronove vyjadrenia určené hlavne americkým ušiam, vyvolali v Izraeli vlnu emócií. Pravičiari a obyvatelia osád združení vo vplyvnej organizácii Yeša označujú Šarona za zradcu, ľavičiari jeho vyjadrenia považujú za účelové, Palestínčania Šaronovi nedôverujú principiálne a o jeho rozhovore tvrdia, že je to produkt práce jeho mediálnych poradcov. Náboženski orientovaní Izraelčania sú zhrození, že likvidáciu osád chce začať v biblických mestách Šilo, Beit El či Betlehem.
Samotný Šaron však len pokračuje vo vízii, ktorú si stanovil. Pozorovatelia tvrdia, že by rád dospel k Rabinom inšpirovanej premene z generála k nositeľovi Nobelovej ceny mieru. Jeho cesta má však mať iný priebeh. Rabin podľa Šarona k svojej ceste dospel zo slabosti, on je presvedčený, že mier Izraelu prinesie len silný vodca. Kompromisy a ústupky si totiž môžu dovoliť len mocní, tvrdí Šaron. Otázkou je, či svoje kompromisy myslí skutočne vážne.
JANA MIKUŠOVÁ
