Americký kapitán Phillip Wolford (vpravo) sa dohovára s irackým policajtom pred ich spoločným hliadkovaním v centre Bagdadu. FOTO - TASR/AP.
Bagdadský obchodník s vajíčkami cestou na trh uviazol v rannej dopravnej zápche. Centrom prefrčal autobus mestskej hromadnej dopravy. Nie je síce jasné, či ho riadil poctivý vodič, ktorý po mesiaci prišiel do práce, alebo partia mladíkov, ktorá ho ukradla pri rabovaní, ale pohľad naň vyvoláva pocit, že vojna sa skončila. Začal sa vracať poriadok.
Ešte predvčerom sa pred humanitárnymi kontajnermi s vodou hromadil divoký dav. Nahradil ho disciplinovaný rad ľudí s plastikovými nádobami. Mnohí z tých, čo prinášajú poriadok, sa čoskoro budú uchádzať o kreslá, ktoré ostali po saddámovcoch.
Rabovačky ešte celkom neustali. Spojenci však už postupne nahrádzajú kontrolné stanovištia zaparkovanými tankami, ktoré majú diskrétne pripomínať ich prítomnosť.
V Basre sa Britom oplatilo, že pritvrdili. Zaviedli nulovú toleranciu: nedopustia žiadne rabovanie a situácia v meste sa skutočne upokojila. Podobne v Nadžafe a zlepšuje sa aj Bagdad.
Tam včera nastúpili do práce prví policajti. Američania ich naverbovali asi dve tisícky. Do ulíc sa však vracajú bez zbraní.
Zobrali každého - minulosť či pozíciu v saddámovskom režime nikto neskúma. „Je mi jedno, kto bol kde - to budeme riešiť neskôr,“ povedal pre AP bývalý dôstojník Saddámovej armády Wasfie al-Kanani, z ktorého sa stal poradca Američanov.
„Prišiel som sem ako dobrovoľník strážiť štátne budovy. A našiel som tu tých istých ľudí zo strany Baas, ktorí nás ešte pred pár dňami mučili,“ povedal BBC Bagdadčan Ahmad Kadhem. „Ale byť členom strany Baas bolo niečo, čo každý Iračan potreboval, aby mohol prežiť, aby jeho deti mohli študovať.“
Miestni policajti pridružení k spojeneckým jednotkám čelia tvrdej konkurencii - rozvášneným šíitom so samopalmi na opaskoch a náboženskou piesňou na perách. Obsadili východ mesta a nijako sa netaja ambíciou zaplniť priestor, ktorý ostal po saddámovcoch.
„Vedieme ľudí k poslušnosti. Keď povieme, vstaňte, vstanú. Keď povieme sadnúť, sadnú si,“ rozpráva hrdo korešpondentovi denníka Washington Post bradatý Ali Šavki. Šavki vie, ako navrátiť štvrti poriadok: zákaz držania zbrane, ozbrojené nočné hliadky a pravidlá oznamované cez reproduktor na mešite.
Chrámy sú plné lupu z rabovačiek, nápisy na stenách hlásajú: „Kradnúť zakázal Boh.“ V kúte mešity sú naskladané granáty. „Len tak pre istotu,“ vysvetľujú šíiti ich výskyt na posvätnom mieste. „Modlím sa ozbrojený,“ dodáva ich veliteľ bez úsmevu.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
