„Získal som vlajku, ktorá bola v budove veliteľského štábu. Je veľká a vo výbornom stave,“ prezrádza poddôstojník Nathan Braswell. Na rozdiel od väčšiny vojakov si Braswell svoj úlovok nemieni nechať. Dúfa, že slušne zarobí. „Dám ju do internetovej dražby.“
Ďalší príslušníci námornej pechoty, ktorí mali to šťastie, že naďabili na skrýše s irackými bajonetmi, si tiež zarobia zopár dolárov k žoldu - predajú ich vojakom, ktorým sa nepošťastilo dostať sa k takýmto suvenírom. Jeden príslušník námornej pechoty ponúkol svojim spolubojovníkom niekoľko bojových nožov po dvadsať dolárov. Svoj obľúbený nôž však nosí na popruhoch ochrannej vesty.
Niektorí plánujú ozdobiť si vojnovou korisťou steny svojich príbytkov. Tí tvorivejší dokonca plánujú, že budú vytvárať koláže z nožov alebo výložiek, ktoré našli na vojenských uniformách, čo odhodili irackí vojaci. „Urobím si peknú nástenku s dátumami,“ vysvetľuje 21-ročný slobodník Louis Blankenship na predmestí Bagdadu.
Námorná pechota už začala používať plechové hrnčeky z jednej irackej leteckej základne. Čokoľvek, čo pripomína znaky Husajnovej stran Baas alebo Republikánskych gárd, dodáva prestíž.
Vojaci pritom majú zakázané brať vojnové trofeje. Kým zbierajú len súčasti odhodených uniforiem a vojenského výstroja, dôstojníci zvyknú prižmúriť oči. Niektorí snívajú, že nájdu pištoľ irackého plukovníka alebo si privezú domov pušku AK-47 a zavesia si ju nad kozub, no strelné zbrane sú prísne kontrolované. „Neexistuje spôsob, ako ich získať,“ ubezpečuje desiatnik Patrick Helmick, príslušník vojenskej polície. (reuters)
