FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA – Stopäťdesiat detí zomrie na Slovensku každý rok na následky dlhotrvajúcej choroby. Detský organizmus podľahne najčastejšie rakovine, závažným neurologickým, metabolickým a genetickým poruchám. Pomôcť chorým deťom a ich rodinám sa už dva roky snaží občianske združenie Plamienok. Vzniká detský mobilný hospic.
„Plamienok ako malinký ohník vyžarujúci svetlo a teplo symbolizuje život. Stačí veľmi málo, aby sa rozhorel, ale ešte menej, aby zhasol,“ hovorí Mária Jasenková, predsedníčka a zakladateľka združenia. „Radi by sme chorým deťom a ich rodinám dávali pocit, že nekráčajú osamelí v tme a beznádeji.“
Od septembra 2002 pomáhal mobilný hospic siedmim deťom. Päť z nich už zomrelo, štyri doma.
Myšlienka vznikla pri práci doktorky Jasenkovej na onkológii Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. „Skúsenosti hovoria, že nemocničné prostredie, hocijako dobre vybavené, nie je optimálnym prostredím pre choré deti, ktoré nie je možné dostupnými liečebnými metódami zachrániť,“ hovorí. „Medicínske, psychologické, sociálne a duchovné potreby týchto detí a ich rodín sú špecifické, ich uspokojovanie v nemocničnom prostredí je veľmi náročné.“
Ak rodičia chcú, môžu si dieťa zobrať domov a Plamienok v spolupráci s nemocnicou mu zabezpečí komplexnú odbornú starostlivosť. „Snažíme sa poskytnúť dieťaťu pocit bezpečnosti a istoty v tesnej blízkosti rodičov. Zbaviť ho bolesti a strachu, rešpektovať jeho denný režim a individuálne potreby.“
Rodinu doma navštevuje zdravotná sestra, lekár, psychológ, prípadne duchovný a sociálny pracovník. „Zabezpečíme potrebné prístroje, ako je kyslík, polohovateľný matrac a iné,“ hovorí Jasenková. Služby fungujú v okruhu dvoch hodín cesty autom od Bratislavy.
Za starostlivosť rodiny neplatia, Plamienok funguje z peňazí sponzorov a grantov, z 1 percenta z daní, na kúpu auta prispelo aj ministerstvo zdravotníctva výnosom z lotérií.
Podobné organizácie s veľmi dobrými výsledkami fungujú inde na svete, mobilný domáci hospic vo Varšave má už osemročnú tradíciu.
„Smrť je u nás stále akýmsi tabu. Chceme pomôcť pri jej demýtizácii a výchove ľudí k aktívnej účasti na spolužití s umierajúcimi a ich rodinami,“ hovorí Jasenková. (mar)
