Rómovia zo Slovenska neodchádzali vždy dobrovoľne. V šesťdesiatych rokoch ich napríklad do Čiech vysťahúvali nútene a väčšinou ich ubytúvali v panelákoch. Napríklad na sídlisku Chánov v Moste.
FOTO – ARCHÍV ČTK
Väčšina Rómov, ktorí dnes žijú v Českej republike, pochádza zo Slovenska. V niekoľkých vlnách tam migrovali už od skončenia druhej svetovej vojny.
Pôvodní českí a moravskí Rómovia boli za druhej svetovej vojny skoro všetci vyvraždení. „V roku 1940 bolo napočítaných v protektoráte Čechy a Morava asi 6500 Rómov. Z koncentračných táborov sa ich vrátilo len okolo 800,“ hovorí etnológ a znalec dejín Rómov Arne Mann z Ústavu etnológie SAV.
Emigrácia Rómov do Čiech sa podľa Manna udiala v troch hlavných vlnách. Prvá prišla hneď po skončení druhej svetovej vojny. Po vyhnaní Nemcov z českého pohraničia Rómovia prichádzali do opustených dedín a zamestnávali sa na vznikajúcich štátnych majetkoch
Druhá vlna prišla v päťdesiatych rokoch, keď sa robil nábor na prácu v priemysle s ponukou ubytovania. Rómovia odchádzali najmä na Ostravsko a do severných Čiech. Veľké komunity vznikli v mestách ako Ústí nad Labem, Most, Kladno. Istá časť sa usadila aj v Českých Budějoviciach a v Brne. „Z východného Slovenska chodil napríklad na Ostravsko celý špeciálny vlak Rómov, ktorí chodili na týždňovky, dvojtýždňovky. Mnohí z nich sa tam usadili natrvalo,“ hovorí Arne Mann.
Treťou vlnou bol násilný odsun po roku 1965. Vtedy vláda prijala „Koncepciu likvidácie cigánskych osád a rozptylu cigánskeho obyvateľstva“ a určila limity, koľko ľudí sa má zo Slovenska presunúť do Česka.
Na rozdiel od predchádzajúcich vysťahovaleckých vĺn, v podstate dobrovoľných, bola táto násilná. Rómov sťahovali najmä do panelákov. Najznámejšou štvrťou je Chánov v Moste, česká obdoba nášho Luníka IX. „Akcia dosť poškodila vzťahy, poškodila povesť aj Rómom, ktorí už boli v Čechách usadení. Noví prisťahovalci boli väčšinou z osád, neboli pripravení zaradiť sa do práce. Veľa ich utekalo naspäť, úrady im v tom bránili tak, že pálili a likvidovali ich pôvodné obydlia.“
Čechy a Morava boli tradične aj miestom azylu. „Ak napríklad rodičia bránili mladým zobrať sa, bolo bežné, že utiekli do Česka. Po čase sa vrátili a komunita ich prijala ako manželov. Mnohí tam však zostali.“
Medzi vysťahovanými Rómami a východným Slovenskom fungovali a dodnes fungujú živé kontakty, bratranci, sesternice, súrodenci sa navštevujú. „Na Spiši je bežné, že na pohreb staršieho človeka príde celý autobus príbuzných z Ostravska,“ hovorí Mann. „Chodia si navzájom za krstných rodičov, celé oblasti na východnom Slovensku majú väzby na konkrétne regióny v Česku.“ (mar)
